Tri krajiny – Jedna destinácia

Bratislava získala svoj dnešný názov až v roku 1919. Dovtedy bola mestom, ktorého obyvatelia rozprávali trojjazyčne.

Hranice týchto troch krajín sa stretávajú na trojmedzí. Je to miesto, kde môžete byť v jednom momente na území troch štátov. Nachádza sa v južnej neobývanej časti Bratislavy a zároveň na pútnickej ceste sv. Jakuba, ktorá vedie do Santiaga de Compostela v Španielsku. Zatiaľčo v minulosti bolo cestovanie na západ znemožnené vysokým ostnatým plotom a strážnymi vežami, ktoré lemovali slovensko-rakúsku štátnu hranicu, dnes je trojmedzie dostupné zo slovenskej strany bicyklom alebo peši z mestskej časti Bratislava-Rusovce a je súčasťou chráneného vtáčieho územia Sysľovské polia. Okrem hraničného trojhranu tu môžete vidieť aj kamenné sochy, drevený kôl s ostnatým drôtom, ktorý pripomína obdobie totality, ako aj kamenný stôl a lavičky v tvare trojuholníka.

Medzi rokmi 1867 – 1918 bolo dnešné Slovensko, Rakúsko a Maďarsko súčasťou Rakúsko-Uhorska. Bratislava získala svoj dnešný názov až v roku 1919. Dovtedy bola mestom, ktorého obyvatelia rozprávali trojjazyčne – po nemecky, maďarsky, slovensky – a svoje mesto nazývali Pressburg, Pozsony alebo Prešporok. Zmeny štátnych hraníc, zúrenie dvoch svetových vojen a 40 rokov komunizmu našťastie úplne nezničili spoločné dedičstvo, ktoré dnes tvorí Bratislavu.

Populárnou spojnicou medzi Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom sú medzinárodné cyklotrasy v blízkosti Dunaja. Aj vďaka tejto druhej najväčšej európskej rieke je regionálna kuchyňa obohatená o rybárske recepty, ktoré sú súčasťou jedálnička rakúskych, maďarských i slovenských domácností.

Budapešť sa nachádza od Bratislavy ďalej, približne 200 kilometrov. Cesta trvá asi 2 hodiny. Rozvinutá infraštruktúra Bratislavy nadväzuje na významné postavenie územia ako dopravnej a obchodnej križovatky už v období staroveku, kedy ním prechádzala Jantárová cesta.

Rozvinutá verejná doprava prináša aj ďalšiu výhodu. Mestská doprava z Bratislavy ponúka pravidelné cezhraničné spoje do rakúskeho Hainburgu a maďarskej Rajky. Milovníci vína si tak môžu prísť na svoje a ochutnať ho priamo v krajinách, z ktorých pochádza. Najbližšie vinárske oblasti sú Carnuntum či Weinviertel v Rakúsku, Észak-Dunántúl v Maďarsku a Malokarpatská vinohradnícka oblasť na Slovensku, ktorej súčasťou je aj bratislavská Rača, známa svojou Frankovkou.

vinne pivnice

Toto červené víno si obľúbili aj na cisárskom dvore vo Viedni a sama cisárovná Mária Terézia mu udelila donačnú listinu v roku 1767. Panovníčka mala veľmi rada Bratislavu a na Bratislavskom hrade zriadila kráľovskú rezidenciu, kde žila jej milovaná dcéra Mária Kristína spolu so svojím manželom Albertom Saským. Tento nadšenec umenia už počas obdobia, keď žil v Bratislave, zbieral umelecké predmety, ktoré sa neskôr stali základom pre umeleckú zbierku vo Viedni známu pod názvom Albertina.

Tradičná kuchyňa v meste vychádza z tzv. rakúsko-uhorského základu. Jedným z príkladov prepojenia národných gastronómií je bratislavský rožok s makovou alebo orechovou náplňou a lesklým mramorovaným povrchom, ktorý bol zapísaný ako Zaručená tradičná špecialita medzi chránené výrobky v rámci EÚ. Do tohto zoznamu sa dostal v roku 2012, po takmer piatich rokoch schvaľovania. Aby Slovensko mohlo získať spomínané označenie, muselo sa dohodnúť s Rakúskom a Maďarskom na recepte, keďže aj tieto krajiny považujú pečivo za svoju špecialitu.

kifli_seta1

Dnes môžete ochutnať bratislavský rožok na viacerých miestach v Bratislave. Kúpiť sa dá aj vo Viedni, kde ho volajú Pressburger Kipfel alebo v Budapešti pod názvom Pozsonyi kifli. Porovnanie jeho kvality a chuti v susedných metropolách nie je veľmi zložité, nakoľko hlavné mestá Rakúska a Maďarska sa nachádzajú blízko Bratislavy. Bratislava a Viedeň sú dokonca najbližšie susediace hlavné mestá na svete. Delí ich iba 66 kilometrov.

Od začiatku 20. storočia ich spájala električka. 70 kilometrov dlhá elektrifikovaná železničná trať medzi Bratislavou a Viedňou bola spustená v roku 1914 a v prevádzke bola do skončenia druhej svetovej vojny. Premávka na železničnej trati bola prerušená v roku 1948, v čase meniacej sa politickej situácie a vznikajúcej železnej opony.

lokomotiva

Pokusy o obnovenie trate po páde Železnej opony v roku 1989 boli neúspešné. Na pôvodnej trase už boli postavené nové budovy. Viaceré úseky trate možno ešte aj dnes vidieť popri diaľnici, ktorá spája tieto hlavné mestá. Jedným z pamätníkov doby je elektrická lokomotíva Ganz Eg 6, ktorú sa traja bratislavskí nadšenci dopravy podujali zachrániť a vrátiť do ulíc nášho hlavného mesta.

korunaV minulosti sa na Bratislavskom hrade v Korunnej veži uchovávali aj korunovačné klenoty uhorských kráľov. Jedna z legiend o Bratislave hovorí, že koruna sv. Štefana bola poškodená počas korunovácie Márie Anny Španielskej, manželky Ferdinanda III., v roku 1638. Len 30 minút pred ceremóniou sa totiž zistilo, že kľúč prinesený z Viedne nepasuje do zámku truhlice s korunou. Preto bolo potrebné korunu z truhlice vypáčiť, pričom sa krížik umiestnený na jej vrchole, ohol na stranu. Z Korunnej veže si dnes počas jasných dní vychutnáte 360° výhľad na Slovensko, Maďarsko a Rakúsko.

Táto stránka používa súbory cookies. Pokračovaním prehliadania tejto stránky vyjadrujete súhlas s ich využívaním. Informácie o využívaní súborov cookies.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close