Mestské opevnenie

Ku koncu 14. storočia viedli do mesta tri brány Michalská severná, Vydrická-západná a Laurinská-východná. V priebehu 15. storočia k nim pribudla menšia Rybná brána vedúca na juh k Dunaju a brány boli opevnené násypmi na príkaz Žigmunda Luxemburského po invázii husitov. Múry opevnenia boli z kameňa, hrubé od 130 do 160 cm. Svoju definitívnu podobu získali v prvej polovici 16. storočia, keď bolo opevnenie posilnené v obave pred tureckými nájazdmi.

V novoveku postupne hradby strácali na význame a na príkaz cisárovnej Márie Terézie v r. 1775 bola ich veľká časť zbúraná alebo zastavaná, priekopy boli z hygienických dôvodov zasypané a mesto zjednotené s predmestiami. Do dnešného dňa sa zachovali z pôvodného mestského opevnenia len Michalská brána a časť hradieb pozdĺž Staromestskej ulice spolu s dvoma vežami Vtáčou baštou a Severozápadnou vežou. V čase výstavby mosta SNP v 70. rokoch 20 storočia bol počas demolácií domov na dnešnej Staromestskej ulici odkrytý veľký úsek opevnenia. V priebehu 80. a 90. rokov 20. storočia bolo opevnenie renovované do dnešnej podoby.

Históriu mestských hradieb:

VAVRINECKÁ (LAURÍNSKA) BRÁNA

MARQUARTOV PLÁN BRATISLAVY Z ROKU 1765

FRICSOV PLÁN OPEVNENIA BRATISLAVY Z ROKU 1766

NEYDEROV PLÁN Z ROKU 1820

VÝSKUM ZÁPADNÉHO ÚSEKU MESTSKÝCH HRADIEB

Budovanie Staromestskej ulice a hradby na fotografiách

Hradby na historických vedutách

Táto stránka používa súbory cookies. Pokračovaním prehliadania tejto stránky vyjadrujete súhlas s ich využívaním. Informácie o využívaní súborov cookies.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close