Primaciálny palác

Klasicistický palác z 18. storočia, kde po víťazstve Napoleona v bitke pri Slavkove podpísali zástupcovia francúzskeho a rakúskeho cisára Prešporský mier. V súčasnosti je galerijnou expozíciou uchovávajúcou unikátnu zbierku 6 anglických tapisérií.

V posledných rokoch zlatého veku Bratislavy, tesne predtým, ako mesto stratilo štatút hlavného mesta Uhorska, si nechal arcibiskup kardinál Jozef Batthyány postaviť najväčší a najhonosnejší palác v meste. Navrhol ho viedenský architekt Melchior Hefele v štýle francúzskeho klasicizmu a bol dokončený v roku 1781. Stal sa zimnou rezidenciou ostrihomského arcibiskupa a príležitostne tu boli pri korunováciách ubytovaní králi. Od roku 1903 slúži palác ako radnica mesta. Reprezentačné prvé poschodie je prístupné verejnosti a najväčším lákadlom je tu zbierka vzácnych anglických kráľovských gobelínov zo 17. stor. Zrkadlová sieň paláca sa využíva na koncerty. Palác je otvorený denne okrem pondelka 10.00 – 17.00 hod. Súčasťou paláca je aj kaplnka sv. Ladislava, v ktorej sa konajú omše v nedeľu a sviatok o 8.00 hod.

Odporúčame: Unikátna fasáda paláca a fontána sv. Juraja

Primaciálny palác je jediný palác v meste, ktorého strecha je mierne zakrytá atikou ozdobenou kolosálnymi kamennými sochami. Celok je  zakrytý ešte mohutným kardinálskym klobúkom. Sochy vytesali z kameňa sochári F. H. Prokop a M. Kogler, náplň sochárskej výzdoby s prvkami antickej mytológie aj kresťanskej vierouky však pravdepodobne určil arcibiskup – kardinál. Okrem sôch stoja na atike paláca štyri ozdobné vázy. Tie dodal Johann A. Messerschmidt, brat slávneho sochára Franza X. Messerschmidta.

Na vnútornom štvorhrannom nádvorí Primaciálneho paláca stojí fontána svätého Juraja, legendárneho rytiera, ktorý bojuje s drakom. Podľa jednej z legiend je postava rytiera Juraja totožná s arcibiskupom Jurajom. Jeho boj s drakom symbolizuje úsilie katolíckej cirkvi vyhnať reformáciu z mesta. Povesť hovorí, že Juraj zachránil pannu menom Dúbravka z pazúrov draka a získal si jej ruku. Každý rok na Juraja kamenný rytier ožije, zvrtne sa na koni a pokloní sa obyvateľom mesta.

Odporúčame: Trestajúca studňa

Podľa tradície to bola studňa určená na tresty. V nej trestali pekárov. Ich mená a výška trestu je zapísaná v mestskej kronike. Trestali ich za to, ak výrobky mali nižšiu hmotnosť, alebo ich upiekli z menej kvalitných surovín.Takéto tresty vykonávali v Bratislave až do roku 1773. Potom ich zakázal panovník Jozef II.

V stredoveku bolo vecou cti všetkých remeselníckych cechov, aby prísne dbali na kvalitu výrobkov, ktoré ich majstri dodávali na trh. Preto výrobky prísne kontrolovali a za nekvalitné boli majstri trestaní. Bratislavskí pekári napríklad majstra, ktorý dodal na trh nekvalitný výrobok, trestali ponáraním do Dunaja. Neskôr trest zmiernili, nesvedomitých pekárov už neponárali do Dunaja, ale údajne do studne, dodnes sa nachádzajúcej na Primaciálnom námestí. Kat postavil ponad studňu drevené lešenie, na ktorom bola zavesená kladka, cez kladku bol pretiahnutý povraz s hákom. Katovi pomocníci priniesli veľkú železnú klietku, ktorú pripevnili na hák. Kat zatvoril trestaného do klietky a ponoril ho do studne.

Táto stránka používa súbory cookies. Pokračovaním prehliadania tejto stránky vyjadrujete súhlas s ich využívaním. Informácie o využívaní súborov cookies.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close