Železná studienka

Horná Mlynská dolina – Železná studienka – patrí medzi najznámejšie bratislavské rekreačné lokality. Je súčasťou Bratislavského lesoparku, ktorý v mene mesta spravuje mestská organizácia Mestské lesy. Nachádza sa na južnom okraji chránenej oblasti Malé Karpaty.
Preteká ňou potok Vydrica, ktorý v strednej časti toku zásobuje vodou štyri rybníky. V blízkosti hlavného toku sú pramene, studničky a zamokrené plochy.

Zvláštnosťou Železnej studienky je harmónia technických stavieb (mlyny, náhony, rybníky, zariadenia lesného a rybného hospodárstva) s budovami obľúbenými pri výletoch Bratislavčanov všetkých generácií. Na Železnej studienke sa už pred stáročiami usadili mlynári a postavili tu mlyny. Vodné mlyny, ktoré sa spomínajú už v roku 1455, koncom 19. storočia zanikli a slúžili ďalej ako výletné reštaurácie. Bývali cieľovým bodom výletnej trasy vedúcej Hlbokou cestou, Kalváriou, Horským parkom, Patrónkou až na Červený most. Z týchto mlynov sa zachoval deviaty – Suchý mlyn. Klepáč, pôvodne 7. mlyn, zanikol pred rokom 1970 a dnes je z neho už len ruina. Zaujímavou technickou pamiatkou je sústava štyroch jazier vybudovaných v roku 1846 na pohon deviatich vydrických mlynov. Jazerá sa v súčasnosti využívajú na rybolov. Mesto ich chce perspektívne využívať aj na člnkovanie.

Železnú studienku pomenovali podľa železitého prameňa, ktorý tu vyviera. Čoskoro sa stala kúpeľmi kráľa Ferdinanda a chýr o liečivých účinkoch železitej vody lákal návštevníkov zo širokého okolia. Podnikaví prešporskí mešťania tu preto vybudovali kúpeľný dom s reštauráciou, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch minulého storočia asanovaný. Po analýze vôd v rokoch 1826 a 1857 sa zistilo, že nie sú minerálne. Kúpele Železná studienka zanikli a stali sa obľúbeným výletným miestom obyvateľov neďalekého Prešporka.

Železničná zastávka Železná studienka leží v blízkosti Červeného mosta pri údolí Vydrice. Je časťou trate, po ktorej 20. augusta 1848 prišiel do Bratislavy prvý vlak ťahaný parnou lokomotívou z Viedne. Trať dopomohla k rozvoju prvých železníc na Slovensku a umožnila spojenie Bratislavy s celým budúcim železničným systémom v Európe.

Táto stránka používa súbory cookies. Pokračovaním prehliadania tejto stránky vyjadrujete súhlas s ich využívaním. Informácie o využívaní súborov cookies.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close