Jeseň v Danubiane

WALASSE TING – FASCINUJÚCI SVET FARIEB WALASSE TINGA

Tvorba Walasseho Tinga dnes patrí čínskej i západnej kultúre. Modernita jeho štýlu je vybudovaná na rozdielnosti čínskeho a západného umenia. Napriek tomu bol po príchode do Paríža považovaný za „moderného čínskeho umelca“. Vychádzajúc z tradícií čínskej atramentovej kaligrafickej maľby našiel odozvu v prostredí vtedajšej abstrakcie – tašizmu i abstraktného expresionizmu. Nadviazal úzke kontakty s umelcami skupiny CoBrA (najmä s P. Alechinským), s ktorými ho spájala estetická príbuznosť, interakcia medzi maľbou a kaligrafiou, písanie poézie i kolektívne iniciatívy. Navyše im bola spoločná improvizácia ako základ kreativity. V novom kultúrnom prostredí sa Ting nevzdal tradičných techník a prvkov čínskeho umenia, ale spájal ich s experimentovaním vlastným západnému umeleckému mysleniu.
V období amerického pobytu bolo rozhodujúce jeho stretnutie s popartom a abstraktným expresionizmom. Tieto protikladné umelecké štýly sa v Tingovej tvorbe synkretizovali do osobitej koncepcie zjednotenej východiskami z originality jeho kultúry. Jeho umelecký rast ovplyvnili kontakty s umelcami, najmä so Samom Francisom. Vďaka nemu vydal súbor básní Život za jeden cent (1C Life) s litografiami významných umelcov popartistov i abstrakcionistov (A. Warhol, J. Rosenquist, R. Lichtenstein, T. Wesselmann, P. Alechinsky, K. Appel, A. Jorn, S. Francis, K. Kogelnik a J. Mitchell).
Charakter maľby Walasseho Tinga sa transformoval od ranej monochrómnej gestickej expresie k farebným kompozíciám, ktoré charakterizuje figuralizmus čerpajúci z východných i západných zdrojov. Sériová multiplikácia motívu, žiarivá farebnosť spojená s tradičnou vzdušnosťou a priezračnosťou čínskej maľby situujú jeho tvorbu za hranice vlastnej kultúry. Docielil žiarivý svetielkujúci efekt v sériách kvetov a vtákov, ktoré sa stali legendárnymi.
Výstava predstaví významnú kolekciu diel zo zbierok Meulensteen, Nico Delaive a Frech.

MICHAEL RITTSTEIN – ĽAHKÝM KROKOM

Michael Rittstein (1949) je vynikajúcim umelcom svojbytného maliarskeho štýlu. V obrazových témach je pozorovateľom ľudí a sociálnej interakcie medzi živými bytosťami. Ich zobrazovaním sa snaží preniknúť do verbálnej a viac do neverbálnej podstaty situácie medzi nimi. Michael Rittstein kumuluje zo života odpozorované situácie a inscenuje ich na svojich obrazoch. Výsledkom je obraz, ktorý zachytáva ontologické princípy bytia človeka vo svete: jeho snaženia, výhry, prehry, grotesknosť morálky, ale aj vnútornú integritu jedinca. Fascinuje ho animálnosť pohybu ľudí a zvierat, preto sú scény zo života ľudstva a živočíchov akčné a dynamické, častokrát citujú barokovú perspektívu či hromadnosť a prepletenosť scén ako od Hieronyma Boscha. Rittstein je však súčasný a nepredkladá divákovi mravokárne významy. Rittsteina fascinuje príbeh človeka v jeho snaženiach. Jeho diela sú však esenciou nadhľadu. Preto aj jeho výstava je nazvaná „Ľahkým krokom”, teda svižne a s prehľadom. Koncentruje jeho pohľad na dnešný svet a predstavuje jeho tvorbu za ostatných pätnásť rokov. Expresiu a dynamiku jeho výjavov podtrhuje nezameniteľný rukopis. V spôsobe maľby nešetrí výraznými farbami, kladie ich v hutných vrstvách, obrazy tak majú svoj reliéf, lesk a plasticitu.
Na výstave je možné vidieť sériu malieb Športová epopej (2011), tá pozostáva z dvadsaťsedem obrazov zachytávajúcich olympijské športy a vznikla pri príležitosti XXX. letnej olympiády v Londýne na žiadosť Českého olympijského výboru. Vystavené je aj veľkorozmerné dielo Podľa scenára (2009), ktoré vzniklo na požiadavku významného českého režiséra Jana Němca k filmu 3D Film. Na výstave je možné vidieť viac ako šesťdesiat malieb autora, preto pri tejto príležitosti vznikla aj kniha Michael Rittstein, v ktorej maliar, umelec, pedagóg Rittstein vysvetľuje významy a okolnosti vzniku niekoľkých obrazov vlastnými slovami.

JÁN KELEMEN – BALANS

Možnosti umeleckého hľadania často spájajú zdanlivo protikladné výtvarné i technologické aspekty. Ján Kelemen si v tvorivých experimentoch vyskúšal rôzne technologické procesy a postupy. Prevažujúci abstraktný charakter maľby nepovažoval za jedinú umeleckú formu. Jeho hľadačský naturel vyplynul z citového vzťahu k prírode, prírodným materiálom, štruktúram a figuratívnosti. Na tomto základe sa formovalo netradičné uvažovanie, používanie rôznych materiálov a výtvarných foriem. K pôvodnému záujmu o grafiku a maľbu pribudli ďalšie oblasti – keramika, sochárstvo, tvorba objektov i performancií. Integrálnou súčasťou jeho tvorby sa popri plošných dielach stal priestor. Priestor ako miesto pre sochu a objekt, i ako miesto pre priame intervencie presahujúce do ochrany prírody.
Súčasná výstava ponúka výber z najnovšej maliarskej i sochárskej tvorby. Zámerom je vytvoriť vo výstavnom priestore syntézu farieb a tvarov v kontexte s priestorovými formami sochárskych diel. Charakter akčnej maľby predchádzajúcich období ustupuje farebným plochám a disciplinovanejším líniám, niekedy sa blížiacim ku geometrii. Výtvarný jazyk sa nespolieha na kaligrafické gesto, ale skôr stavia na monumentalite tvarov a expandujúcej farebnosti. Nové pole pre experimenty Kelemen objavil v práci so sklom. Sklená hmota mu poskytuje nielen rozdielne možnosti modelovania, ale aj prácu s ďalším prvkom – svetlom. Na výstave majú premiéru štruktúrované platne z líhaného skla kombinované ako objekty s lesklými sklenenými guľami a so zakomponovanou keramikou. Priestor dotvára súbor keramických sôch, typovo odvodených z figúry. Autor zvolil geometrizujúcu formu vychádzajúcu z kužeľovitých a valcovitých útvarov. Medzi maliarskymi i priestorovými dielami existuje vnútorné prepojenie vyjadrujúce základnú umelcovu ideu hľadania rovnováhy medzi prírodnými a abstraktnými formami.

PETER UCHNÁR – ILUSTRÁCIE

Umelec tým vyslovil základnú charakteristiku svojej tvorby. Peter Uchnár je predstaviteľom maliarsky koncipovanej ilustrácie. Obidve oblasti, voľná tvorba a ilustrácia, sa prelínajú. Spája ich podstata výtvarného spracovania. Základom ilustrácie býva kresba, pričom použitie farby má skôr koloristickú funkciu. Peter Uchnár nezakladá svoj výtvarný prejav na linearizme, i keď je výborný kresliar. Farbu vníma ako čistý maliarsky prostriedok, a tak s ňou aj pracuje. Obrazovú plochu buduje ako hlboké priestory, v ktorých sú figúry a predmety, tvarované plasticky, valérmi ako priestorová kvalita. Farebnosť volí v lomených, miešaných tónoch, ktoré sú zjednotené svetelným oparom. V zásade sa vyhýba kontrastnej a ostrej farebnosti. Farebný tonus udržiava vo funkcii ireálneho kontextu. Podčiarkuje to aj koncepcia obrazového priestoru. Je skôr vzduchom, v ktorom sú kompozície nadľahčované, bez gravitácie, a často levitujú vo vírivom pohybe. Nadhľad z vtáčej perspektívy je akoby nazeraním cudzej entity. Pripisovaná fantazijnosť skôr naznačuje spojenie so súčasnými vizuálnymi konštrukciami iluzívnych sci-fi svetov.
Z početných titulov je ťažiskom výstavy výber z Truhlice najkrajších rozprávok (2014) a ikonického Petra Pana (2009, 2015). Uchnár v nich naplno uplatnil svoj maliarsky princíp, ľahkú prácu so štetcom, šrafovanie, škvrny i farebné nuansy. Dômyselná manipulácia s perspektívou využíva ľubovoľný vzťah veľkosti predmetov a figúr, pôsobivé kontrasty zväčšenín i rotujúce kompozície. Z voľnej grafickej tvorby ponúka výber k básnickým zbierkam Juraja Žemberu V rukavičkách z vlastnej kože (2013), Rana po štepárskom noži (2016) a k zbierke Kataríny Mikolášovej Sonáta pre zem (2017). Básne ho inšpirovali k abstraktným úvahám o vzťahu mikrosveta a makrosveta. Realizoval ich inovovanou technológiou rytím do plastových platní, pripomínajúcou drevoryt.

Trvanie výstav:

9.9.–29.10.2017 (Ján Kelemen, Peter Uchnár)
9.9-12.11.2017 (Walasse Ting, Michael Rittstein)