Miloš Boďa Immortality

Výstava Miloša Boďu Immortality predstavuje skoncentrovaný obraz toho najpodstatnejšieho z jeho doterajšej tvorby. Jednotlivé série Prekvapenia (od 2007), Menu (od 2009), Osraté muchami (od 1993), Juxtapozície (od 1996) a Smutná zábava (od 2002) sú otvorenými súbormi, s neobmedzeným počtom diel. Na začiatku deväťdesiatych rokov si kúpil vidiecku chalupu neďaleko Bratislavy. Zmenou miesta získal nielen veľkorysé ateliérové priestory, ale prostredie prestúpené prírodou zásadne vstúpilo do jeho tvorby. Povala a záhrada chalupy mu poskytli dôležitý iniciačný materiál (larvy, kukly, hmyz či kostry a mumifikované pozostatky hlodavcov, plazov a vtákov), ktorý radikálne prebudoval itinerár jeho dovtedajšej tvorby. Vypreparované kosti a telá nájdených živočíchov začal pretvárať do „nesmrteľnej podoby“ a budovať prvé koncepty príbehov, gagov a moralít, ktoré odvtedy až podnes inscenuje a aranžuje v priezračných objektoch, vytvorených polyesterom. Formát objektu sa mu v priebehu rokov stal základným rámcom, tak ako je pre iných umelcov plocha plátna, papiera alebo TV obrazovka. Ak sa vrátime späť do súčasnosti, tak všetky spomínané východiská sú prítomné v jeho tvorbe dodnes, buď v svojej fyzickej podstate alebo ako koncept či idea.

Tvorba Miloša Boďu má ale ďaleko od prvoplánových ideológií, schematizmu a maniery, ako konceptuálnej tak remeselne efektnej. Boďovou istotou pred možným „poblúznením“ je jeho svojská irónia, menšia či väčšia dávka cynizmu a sem tam aj nekorektný čierny humor, ktoré nielen sprevádzajú každé jeho dielo, ale sú dokonca nepísaným imperatívom ich vzniku.

Táto stránka používa súbory cookies. Pokračovaním prehliadania tejto stránky vyjadrujete súhlas s ich využívaním. Informácie o využívaní súborov cookies.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close