Bez prerušenia súvislostí

Telo právom priťahuje ľudskú pozornosť ako obojsmerné rozhranie medzi psychickým a sociálnym aspektom ľudského bytia. Jeho ambivalencia spočíva predovšetkým v tom, že funguje ako clona, ktorá ľudí buď vzájomne rozdeľuje a tým podporuje ich individualitu, alebo naopak, ľudí prepája, čím spolukonštituuje sociálnu, prípadne intímnu sféru našej existencie tu a teraz.

Výstava Nadácie Miloty Havránkovej sa pokúša transgeneračne a intermediálne (nielen čisto fotograficky) preskúmať styčné plochy týchto myšlienkových i tvorivých aktérov: vágneho i normatívneho terénu živej i neživej prírody, spoločnosti a telesnosti. Spoločné zázemie troch autorov z rôznych generácií česko-slovenského prostredia, ukotvené mimo konformný normatívny svet, poskytuje konceptu výstavy podobnú skúsenosť pobývania v území nie väčšinovej časti spoločnosti, a predsa takej kľúčovej pre nádej na lepší svet.