Čas a príliv neberú ohľad na nikoho: Medziobjekty Aleša Votavu

Výstava prvýkrát predstavuje Aleša Votavu ako majstra výtvarných objektov, tvorcu s ľahkosťou prekračujúceho limity svojej profesie („Scénografia je vlastne neustálym hľadaním za jej hranicami“), človeka prekypujúceho tvorivosťou, vynaliezavosťou, nadhľadom i humorom. Jeho voľná tvorba však odhaľuje aj jeho zraniteľnosť, pochybnosti a trápenia. Sú to často tie najintímnejšie posolstvá jeho predčasne uzavretého diela.

Scénograf Aleš Votava (1962 – 2001) navrhol scénografiu pre 51 činoherných inscenácií, 29 operných inscenácií, 13 baletných inscenácií a 8 inscenácií v divadle GunaGu. Mal 13 samostatných výstav. Štyrikrát získal Dosky za najlepšiu scénografiu sezóny, tesne pred smrťou aj prestížnu českú Cenu Alfréda Radoka. Zomrel vo veku 38 rokov.

Votavove objekty možno nazvať aj medziobjektami, lebo to sú a zároveň nie sú šperky, sochy, stroje, časti kostýmov či scénografie. Lenže čo čakať od človeka, ktorý vyrastal na Alici v krajine zázrakov a ešte ju aj musel nanovo ilustrovať? Jeho dielo sa nezmestí do zásuviek, rovnako ako sa mimoriadne tvorivý a pracovitý Aleš Votava vyhýba akýmkoľvek klasifikáciám.