Distance
Mimikry či projektová konštrukcia proxy vojny medzi holou realitou a umením?
V časoch, keď je ťažké obecenstvo šokovať niečím novým a neobvyklým prichádza Viktória Lengyelová s veľmi špekulatívne zostavenou štruktúrou.
Sériová práca prezenovaná v Galérii 19 ešte v takejto podobe nikde vystavovali. Nevznikla na ateliérové zadanie, ide o mobilnú štruktúru, ktorá bola k dispozícii už dlhšiu dobu a ktorú autorka možno nechcela takto ani inde vystaviť.
Postkonceptuálne dielo, v tom zmysle, že koncepcia vznikla takpovediac už po realizácii ako dodatočné pomenovanie – krst, radosť nad novým životom. Predstieraná forma prejavu počíta s určitou anonymitou. Nejde tu ani o levitovanie medzi vulgárnym a transcendentálnym posolstvom, skôr o niečo už zabudnuté, alebo v súvislosti s tým, čo ešte nevzniklo.
Predovšetkým ide o fixáciu situácie, kde usporiadanie jednotlivých komponentov zostáva konštantné, to znamená, že aj v budúcnosti budú reprodukovateľné iba vo vzniknutej forme a v tom istom poradí.
Textový odkaz tu nefunguje doslovne, ani symbolicky – výsek z komplexne vybudovanej inej paralelnej štruktúry naznačuje väčšie objavy a súvislosti o vnútornej pravde a intuícii Viky Lengyelovej.