Ľudmila Hubová Machová: Re-emerging Hybrids

Krajina sa neustále mení. Ľudská činnosť a jej dôsledky prinášajú do enviromentu nové, neznáme kombinácie elementov, ktoré spoločnosť stavajú pred dilemu, ako na ne reagovať.

V centre pozornosti vizuálnej umelkyne Ľudmily Hubovej Machovej dlhodobo stojí krajina a prelínanie hraníc medzi prírodným a neprírodným, podobne ako prelínanie hraníc umeleckých žánrov – objekty rozširuje o fragmenty maľby a do malieb naopak implementuje nájdené predmety. Zaoberá sa
osobným i verejným priestorom, “odprírodňovaním,” a hľadaním nového modelu súžitia človeka s prírodou a jeho ambivalentného vzťahu k nej.
Dôležitým sa v tomto pre ňu stáva proces zberu a vytváranie archívov súčasných situácií industrializovanej krajiny. Za týmto účelom kombinuje organické a umelé materiály, ktoré sa stávajú akýmsi hybridom, živým organizmom, ktorý rezignuje na rozdiely materiálovej podstaty,
demonštrujúcej nemožnosť oddelenia prírodného a umelého.

Špecificky sa venuje nielen znečisteniu, ale i ľudským aktivitám na poli ochrany prírody, pretože každý zásah (aj do akokoľvek narušeného
prostredia) potenciálne generuje ďalšie zmeny a výkyvy. Symbolicky sa táto túžba po uchovávaní odráža v polystyrénových obalových materiáloch, ktoré sú bežne používané na zabezpečenie drahého tovaru. U Hubovej Machovej sa ich ochranná funkcia prenáša na prírodné prvky. V umelom objatí
polystyrénu nie je možné čítať len ich ochranu, ale aj obmedzenie, až dusenie.

Na opačnom konci starostlivosti o biodiverzitu sa ocitajú takzvané invázne dreviny, ktorých počet a výskyt je nutné limitovať. Machová je fascinovaná ich rezilienciou, ktorá sa prejavuje nielen nenáročnosťou, ale aj vytrvalosťou, s akým sa znovuobjavujú aj po vyklčovaní. Reflektuje pozície ochrany prírody, lavírujúce medzi starostlivosťou a likvidáciou, krehkosťou a odolnosťou, ktoré
zdôrazňuje mäkkými materiálmi a puzdrami na pozadí neustále sa obnovujúcich prírodných cyklov.