Nechajte ma byť takou, aká som – Životný príbeh Anny Frankovej

Písala v ňom o svojich pocitoch, viere, snoch a ambíciách. Roky si doň zapisovala všemožné udalosti až do posledného záznamu z 1. augusta 1944. Dva roky si denník viedla v úkryte, kde sa s rodinou spoločne schovávali pred nacistami. V marci 1945 zomrela na týfus v koncentračnom tábore Bergen-Belsen.

Vo svojom denníku, ktorý sa zachoval a po vojne ho zverejnili, zachytila život počas ukrývania sa. Spolu s rodinou sa počas druhej svetovej vojny toto nemecké dievča židovského pôvodu skrývalo v Amsterdame, ale tesne pred koncom vojny ich úkryt prezradili a takmer všetci padli za obeť nacistickému vyvražďovaniu. Doteraz sa nevie, kto ich prezradil. Skrývali sa presne 761 dní.

Silný príbeh židovského dievčaťa je mementom do dnešných dní. Jedinečné svedectvo tragédie doby očami tínedžerky sa dočkal mnohých foriem umeleckého spracovania.

Medzinárodný projekt putovnej výstavy predstavuje témy diskriminácie a predsudkov na životnom príbehu Anny Frankovej. Výstavou sprevádzajú svojich rovesníkov stredoškolskí študenti. Na vlastnej koži si vyskúšajú, aké to je, keď ich niekto nálepkuje.

Obsah výstavy sprostredkúva životný príbeh Anny Frankovej, ktorá sa pred nacistickým prenasledovaním aj s rodinou a rodinnými známymi schovávala v tajných priestoroch domu v Amsterdame. Jednotlivé panely výstavy zasadzujú Annin príbeh do kontextu druhej svetovej vojny a genocídy židovského obyvateľstva. Druhá časť výstavy prepája minulosť a súčasnosť a predstavuje príbehy dnešných mladých ľudí a ich skúsenosti s diskrimináciou a predsudkami.

Výstavou svojich rovesníkov a ostatnú verejnosť sprevádzajú samotní študenti, ktorí predtým absolvujú dvojdňové školenie. Počas neho získajú všeobecný prehľad o dejinách druhej svetovej vojny a holokauste. Zároveň zlepšujú svoje komunikačné a argumentačné zručnosti, učia sa vystupovať pred ľuďmi a kriticky myslieť.

Nedrtila plejko, nakupovať mohla akurát tak v duchu a keby dávala storky na instáčik, ohrozila by seba i ostatných, s ktorými sa ukrývala. Osemdesiat rokov pred koronou s rodinou a ďalšími ľuďmi zažili ten najtvrdší lockdown. Žili takmer dva roky v niekoľkých miestnostiach so zatemnenými oknami, s minimálnym kontaktom s okolitým svetom a bez toho, aby vedeli dokedy. Ale aspoň žili.

Osud Anny Frankovej je príbehom zmareného života. Prišla oň, lebo sa niekomu nezdala byť dostatočne blonďavá a modrooká. Zbystrite pozornosť, ak vám niekto povie, že sa to nikdy nestalo. Spomeňte si na Annu, keď pre iných nebudete dosť cool, in alebo trendy, dosť dobrí, šikovní či vyšportovaní. Premýšľajte o tom, aby sa už nikdy nikomu nestalo to, čo Anne Frankovej.