Pocit domova

Autorka materiál vo všetkých formách a podobách využitia a spracovania cíti ako živú hmotu, vzrušujú ju hlavne rozmanité štruktúry, miesta, kde tvar dáva meno svojmu povrchu.

Cez ne chce zachytiť tie najefemérnejšie a takmer neuchopiteľné pocity: dotyky zeme, vody, vzduchu, vetra, evokovať premenlivú morskú hladinu, horskú lúku osvietenú slnkom či svah brázdený uzučkými políčkami, rosu v tráve alebo kvapky dažďa vo vlasoch…

Príroda, ktorú sama priznáva ako svoj základný inšpiračný zdroj, nie je však v jej tvorbe prítomná prvoplánovo, ale vnútorne, podprahove, intuitívne.

Pod rukami Zuzany Graus Rudavskej padajú hranice „vysokého“ a „nízkeho“ – voľného a úžitkového, rustikálneho a artistného, prírody a skutočnosti v mene ich vizuálneho a poetického pretvorenia, dotyku s tajomnom, v mene jemných, tichých, nebadaných, ale trvácnych zážitkov, ktoré nám prináša.