Radovan Dranga: Fun Fun In The Virtual World

Môžeme ešte stále hovoriť o dichotómii virtuálneho vs. reálneho sveta? Ako veľmi sa schizofrénia podobá tomu, keď sa my sami odovzdávame virtuálnej halucinácii, pri ktorej opúšťame fyzickú realitu? Čo (ne)robíme v „reálnom” živote, keď sme v tom virtuálnom? Ktorá reprezentácia reality je naša budúcnosť?

Radovan Dranga vo svojom výstavom projekte pre (telo)cvičňu Novej Cvernovky pripravil sériu umeleckých výstupov a záznamov, ktoré sa k týmto otázkam stavajú na jednej strane priamo, na tej druhej – ambivalentne.

Prečo?

Umenie nových technológií so sebou zakaždým prinieslo veľkú vlnu fascinácie, no i obsahovej vyprázdnenosti. Sám Radovan neprináša explicitne osobný alebo politický kontext (teda okrem ostro kritickej narážky na crypto/NFT), ktorý by bolo možné ľahko vidieť alebo odčítať. Zameriava sa totiž najmä na viditeľné a neviditeľné hranice. Hranice jednotlivých realít. Ako sú konštruované? Ako sú reprezentované? Ako sú videné? Kým a ako sú performované?

Od obrých – po malé, sú to práve prítomné (vý)tvory – subjekty aj objekty – fyzické aj virtuálne, na ktoré sa možno pozerať v rôznych reprezentáciách od 3D renderu na 2D tlači, či 3D tlači po samotnú interaktívnu virtuálnu realitu, alebo videozáznamy, ktoré tieto tvory ukotvujú v čase, hoci sa voči času ako fyzickej veličine úspešne sami vymedzujú.

Ďalšou, no nemenej dôležitou dualitou, je intencia autora vs. percepcia diváka a to hlavne v spojitosti s tým, čo sa deje vo virtuálnom priestore, v ktorom človek vedome halucinuje. Filozof Jacques Derrida, ktorý túto „priepasť” skúmal, hovorí o tom, že autor diela nemôže byť považovaný za jediný zdroj určujúci význam. Miesto toho navrhuje „decentralizované Ja”. Ja tvorené z toľkých fragmentov, koľko subjektov to Ja vníma vo virtuálnom priestore priamo i nepriamo v ňom.

To, že sa použitím reprodukcií a digitálnych technológií vytráca originálna aura diela (v tradičnom chápaní výtvarného diela), je známe (Walter Benjamin), ale to ako bude vyzerať budúcnosť na pomedzí realít a akú úlohu bude hrať ľudské Ja v nich – sa nevie. Práve preto autor sprítomňuje videozáznamy, vďaka ktorým možno celý proces tvorby tvorov, no i samotného umelca (subjekt, telo), rozložiť na jednotlivé časti v jednotlivých realitách, cez jednotlivé subjekty – druhy Ja.

V postdigitálnom svete sa dôraz z materiálnej výroby presúva na produkciu a cirkuláciu znakov naprieč rôznymi reprezentáciami. Kto ovláda znaky, kontroluje význam a informácie. Táto nová ekonómia znakov je arénou, v ktorej sa odohrávajú boje. Boje medzi biznisom a zákazníkom, medzi umelcom a verejnosťou, medzi pohlaviami.

„Myslím si, že Radovan to vníma optimisticky. Využíva svoju hravosť a zručnosti na objavovanie a zdôrazňovanie týchto nuáns medzi rôznymi už dnes prítomnými svetmi. A či sa necháme uniesť vlnou fascinácie, alebo budeme ochotní venovať časť našej energie zmieneným otázkam, je už na každom z nás.“ – Michal Huštaty (kurátor)

Výstava bude otvorená:
štvrtky – piatky – soboty
17:00 – 19:00

Radovan Dranga: Multimediálny umelec, fotograf, sochár a pedagóg. Je absolventom Katedry fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, poćas ktorej študoval aj na Katedre fotografie Kráľovskej akadémie umení v Belgicku (KASK). Radovan aktívne pracuje s novými médiami a priestorovou inštaláciou. V jeho tvorbe je cítiť implementáciu najnovších technológií v umení. Zaoberá sa predovšetkým estetikou káblov, s ktorými pracuje ako základným stavebným kameňom pre svoje objekty, zátišia alebo fotografiu. Sú takisto jeho zdrojom fascinácie rovnako ako cyper-punk, solar- punk, nová technológia a budúcnosť planéty a jej zachovanie. Okrem káblov ako hlavného materiálu, sa Radovan všeobecne zameriava na materialitu jeho objektov a proces jeho práce, v ktorej často naráža na dystopický svet, kde technológie žijú a milujú.