Residance 22: Mothersuckers. Production about reproduction

Verejný výstup z rezidencie tanečnice a choreografky Anny Wantuch. V rámci výstupu prebehne aj ne/formálna diskusia s Annou o priebehu jej tvorivého procesu (aj) v Telocvični.

Mothersuckers. Production about reproduction – „Viditeľné procesy práce v umení sa stávajú zaujímavými, keď odhaľujú hegemóniu rozdielu medzi umením a životom a otvárajú cesty pre reprezentácie a obrazy súčasného využívania. V tomto je mimoriadne dôležité zviditeľniť vykorisťovanie v rámci vlastných výrobných metód – pracovať tak, aby boli výrobné podmienky viditeľné.“ – Bojana Kunst: Umelec pri práci. Blízkosť umenia a kapitalizmu

Predstavenie je pokračovaním osobného výskumu materstva, jeho telesnosti, pohybu, nehybnosti a spoločensko-politických tém. Hlavnou témou, okolo ktorej autorka re/produkuje významy, kontexty, stereotypy a očakávania, je dojčenie. Východiskom je slovná hračka vyplývajúca zo spojenia pojmu matka a akt dojčenia.

Interpretka využíva mainstreamové významy dostupné na internete, na výsledky sa pozerá s najväčším dosahom a konfrontuje ich s najmenej zrejmým, no najbližšie k doslovnému významu, teda kŕmeniu dieťaťa. Reprodukovaním vytvorených významov, ich odovzdávaním cez telo a hlas sa snaží stelesniť poznatky pochádzajúce z veľmi odlišných zdrojov: internet, slovník, komentáre používateľov internetu, jej predchádzajúce práce, vedecké články, úvahy sociálnych výskumníkov, umelcov. Vyhlásenia, spomienky Isadory Duncanovej sa remixovali s hrdinkou Flashdance, telesnými a telefónnymi zvukmi.

Predstavenie sa pozerá na nepohodlie obrazov dojčiacej matky, ale skúma aj činnosť samotnú, v jej fyzickosti a prejave, no bez úniku pred asociáciami a strachmi objavuje tabu súvisiace s dojčením, ako sú škandál, znechutenie, obvinenia, sexuálny rozmer alebo kanibalistické asociácie. Všetko sa odohráva v scenérii, ktorá je každý deň ukrytá, vo sfére hanby či zlyhania, v dome, v ktorom vládne chaos, neporiadok, prebytok podnetov, multitasking a pokazené jedlo.

Každý z divákov môže zaujať svoje miesto vo vzťahu k tomuto priestoru, ale aj k námetu, rozhodovať sa podľa svojich pocitov, nie nevyhnutne natrvalo. Stávať sa tak spolutvorcom tohto chaosu pridáva interpretovi nové úlohy, nový tvar priestoru, prejavujúce jeho prijatie či ústup.