Stano Filko – Poézia o priestore – kozme

Predstaviteľ stredoeurópskej neo-avantgardy Stano Filko patrí k tzv. „veľkej generácii“ konceptuálnych a intermediálnych umelcov, ktorá vystúpila v 60. rokoch 20. storočia a po roku 1968 tvorila jadro neoficiálnej umeleckej scény na Slovensku.

Koncepcia výstavy predstavuje práve Filkovo nespútané „architektonické“ ponímanie veličiny času ako 4. rozmeru, s ktorým narába rovnako razantne a veľkoryso ako s tromi rozmermi fyzického priestoru. Za svoj akčný rádius prirodzene považuje celý časopriestor a slobodne prepisuje aj koordináty vlastného života. Diela na papieri, projekty a koncepty dopĺňajú „text arty“, ktoré priebežne reflektujú umelcovo vnútorné premýšľanie o sebe ako tvorcovi a individualite, o tvorbe, o prítomnosti a budúcnosti ľudstva a pod. – sú podstatnou súčasťou umelcovho archívu.