Vernisáž výstavy Prázdny dom

Lucia Dovičáková vstúpila na slovenskú výtvarnú scénu ako enfant terrible. Ako drsné zjavenie z čistého neba. Kto očakával, že sa po počiatočnej tematickej či výrazovej razanci usadí, že sa hrany, na ktoré zámerne vstupuje, zaoblia, že sa zopakuje večný príbeh vekom umierňovaného radikalizmu a vyprchávajúcej divokosti, ten ostáva zaskočený. Jediné, čo sa mení, sú jej témy. Posúvajú sa tam, kam ju samú život postrkuje. Lucia absurdne, expresívne a surreálne spracováva podnety z osobného života, ale robí to tak, že získavajú všeobecnejšie posolstvo, univerzálnu naliehavosť, a pritom nestrácajú na autentickosti. Keď k tomu pridáme osobitý maliarsky rukopis, voľbu výrazových prostriedkov, vizuálnu naráciu, dostávame jedinečný a nezameniteľný obraz umelkyne.