Vernisáž výstavy Structuralis

Prvá výstava českej výtvarníčky Lucie Jindrák Skřivánkovej v Bratislave predstaví široký výber z rôznych polôh jej tvorby. Či už ide o maľbu, objekt, textil či svetelnú inštaláciu, kontinuálne v nej rezonuje práca s abstraktnými formami. Práve v nich získava najväčší priestor rôznorodosť štruktúr a povrchov, ktoré sa spolu s farbami stávajú hlavnými výrazovými prostriedkami jej diel.

Jindrák Skřivánková vychádza z prvotného záujmu o architektúru, v ktorej je práve kombinácia rôznorodých povrchov a materiálov kľúčová. Zaujatie, ktoré začalo pri formách a prácou s umením v architektúre sa silne prejavilo v materiálovej rovine.

Do svojich diel totiž integruje stavebné materiály, ako napr. hutné omietkové farby, ponúkajúce širokú paletu kontrastov a prechodov medzi hladkosťou a reliéfnosťou, matnosťou, zrnitosťou či lesklosťou ale aj štruktúrovo bohaté tkané gobelíny, ktoré si v architektúre už tradične nachádzali svoje miesto.

Zároveň do diel prirodzene zapája technologické postupy, neónové svetlo, či 3D tlač, ktoré spoluvytvárajú zážitok z farieb a textúr. Vďaka tomu sa v rámci diváckej percepcie dostávajú do neustáleho pohybu a zmeny, ktoré podporujú ich haptické vyznenie, vitálnosť a živosť.

V abstraktných štruktúrach tak vyvstáva organickosť podobná rastlinným či živočíšnym formám, svojou farebnou a formálnou ľahkosťou a viacznačnosťou však ponúka veľmi široké možnosti čítania.

Napriek tomu, že Skřivánkovej práce po materiálovej stránke môžu evokovať prefabrikovanosť, za použitými technickými ale aj ostatnými materiálmi sa skrýva rukodielnosť a práca na mieru – nielen v maliarskom geste a tkaní, ale i v ohýbaní neónových trubíc, ktoré vznikajú špeciálne za účelom autorského zámeru na mieru.

Lucie Jindrák Skřivánková patrí k autorkám, ktoré sú otvorené kooperáciám naprieč odbormi s prienikom do digitálneho či úžitkového umenia.

Na výstave v Dot Contemporary Art Gallery predstaví výsledok najnovšej spolupráce s designérom Robinom Fišerom. Socha, pri tvorbe ktorej využili precízne priemyselné technológie, vznikli spojením digitálnej konverzie tvarových návrhov s typickým autorským rukopisom oboch spolupracujúcich tvorcov.

Časti sochy vznikli pôvodne v 2D podobe, do výslednej trojrozmernej formy následne vstúpila náhoda najmä vďaka neovplyvniteľnej technike tvarovania nafukovaním. Aj v tomto diele sa dostáva k slovu hra kontrastov medzi hladkým kovovým povrchom a časťami s drsnejšou textúrou.