{"id":198030,"date":"2022-11-28T11:01:09","date_gmt":"2022-11-28T10:01:09","guid":{"rendered":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/?post_type=event&p=198030"},"modified":"2022-11-30T09:31:50","modified_gmt":"2022-11-30T08:31:50","slug":"empirove-saty","status":"publish","type":"event","link":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/podujatia\/empirove-saty\/","title":{"rendered":"Emp\u00edrov\u00e9 \u0161aty"},"content":{"rendered":"

Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 m\u00fazeum 30. novembra o \u0161tvrtej popoludn\u00ed vo svojej v s\u00eddelnej budove predstav\u00ed publik\u00e1ciu Evy Hasalovej Emp\u00edrov\u00e9 \u0161aty, ktor\u00e1 pr\u00e1ve vy\u0161la v novej ed\u00edcii Zameran\u00e9 na predmet.<\/p>\n

Cie\u013eom tejto ed\u00edcie je prostredn\u00edctvom konkr\u00e9tnych predmetov pribl\u00ed\u017ei\u0165 \u010ditate\u013eovi funkciu m\u00fazea a \u010dinnosti, ktor\u00e9 v \u0148om odborn\u00ed m\u00fazejn\u00ed pracovn\u00edci vykon\u00e1vaj\u00fa pri sk\u00faman\u00ed a uchov\u00e1van\u00ed predmetov kult\u00farneho dedi\u010dstva.<\/p>\n

Monografia predstavuje najstar\u0161ie \u0161aty zo zbierkov\u00e9ho fondu Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea \u2013 Historick\u00e9ho m\u00fazea, ktor\u00e9 pred viac ako 200 rokmi nosila gr\u00f3fka M\u00e1ria Zaiov\u00e1 (1779 \u2013 1842). T\u00e1 sa vydajom stala pr\u00edslu\u0161n\u00ed\u010dkou v 19. storo\u010d\u00ed v\u00fdznamn\u00e9ho evanjelick\u00e9ho rodu Zaiovcov.<\/p>\n

Bola to pr\u00e1ve uhrovsk\u00e1 vetva \u0161\u013eachtick\u00e9ho rodu Zaiovcov, \u010do v roku 1813 do svojej evanjelickej \u013eudovej \u0161koly v Uhrovci z Tren\u010d\u00edna povolala Samuela \u0160t\u00fara, otca sl\u00e1vneho \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara. M\u00e1riin man\u017eel, gr\u00f3f Imrich Zai z \u010cemera, p\u00e1n na Uhrovskom hrade, toti\u017e toleroval aj v\u00fduku v slovenskom jazyku. V dome v Uhrovci, v ktorom \u0160t\u00farovcom dali do u\u017e\u00edvania u\u010dite\u013esk\u00fd byt, sa v roku 1815 narodil \u013dudov\u00edt \u0160t\u00far a v roku 1921 e\u0161te aj Alexander Dub\u010dek.<\/p>\n

Gr\u00f3fka M\u00e1ria Zaiov\u00e1 poch\u00e1dzala zo \u0161\u013eachtick\u00e9ho rodu Kali\u0161ovcov z Byt\u010dice a po mu\u017eskej aj \u017eenskej l\u00ednii mala vzdelan\u00fdch predkov, predov\u0161etk\u00fdm intelektu\u00e1lne zameran\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov zn\u00e1meho rodu R\u00e9vaiovcov, ktor\u00fd patril k najv\u00e1\u017eenej\u0161\u00edm, najbohat\u0161\u00edm a najkultivovanej\u0161\u00edm v Turci. Bola pravnu\u010dkou Al\u017ebety R\u00e9vaiovej (1660 \u2013 1732), v\u00fdznamnej podporovate\u013eky slovenskej barokovej kni\u017enej kult\u00fary a t\u00e1 zas bola prapravnu\u010dkou Franti\u0161ka R\u00e9vaia (1489 \u2013 1553), ktor\u00fd ako Lutherov st\u00fapenec podporoval rozvoj \u0161kolstva a kni\u017enej tvorby v Uhorsku.<\/p>\n

Bud\u00faca gr\u00f3fka Zaiov\u00e1 vyrastala v byt\u010dickom ka\u0161tieli ako baronesa Kali\u0161ov\u00e1. M\u00e1ria Al\u017ebeta Helena, prez\u00fdvan\u00e1 aj Mimi, dostala nad\u0161tandardn\u00e9 vzdelanie a v\u00fdchovu v duchu modernej pedagogiky a osvietensk\u00e9ho myslenia. Hovorila \u0161tyrmi jazykmi, zauj\u00edmala sa o literat\u00faru a bola v tomto smere aj sama liter\u00e1rne \u010dinn\u00e1.<\/p>\n

Rozh\u013eaden\u00e1, vzdelan\u00e1 a kultivovan\u00e1 liter\u00e1tka M\u00e1ria Zaiov\u00e1 zalo\u017eila prv\u00fd klasick\u00fd liter\u00e1rny sal\u00f3n v Uhorsku a sama kni\u017ene publikovala v nem\u010dine. Do svojej tvorby zakomponovala aj slovensk\u00e9 re\u00e1lie a \u013eudov\u00fa tvorbu. Spisovate\u013eka, filantropka, lie\u010dite\u013eka a mec\u00e9nka evanjelickej cirkvi a \u0161koly bola vzdelan\u00edm, liter\u00e1rnymi amb\u00edciami a dobro\u010dinn\u00fdmi aktivitami v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 \u017eena. De\u0165om v uhrovskej \u0161kole, aj samotn\u00e9mu \u013dudov\u00edtovi \u0160t\u00farovi, d\u00e1vala za dobr\u00fd prospech za odmenu r\u00f4zne drobnosti.<\/p>\n

Ako man\u017eelka gr\u00f3fa Imricha Zaia rozv\u00edjala svoj vz\u0165ah k literat\u00fare v prostred\u00ed rodiny zn\u00e1mych mec\u00e9nov umenia. Zve\u013ea\u010fovala povestn\u00fa zaiovsk\u00fa kni\u017enicu, usporad\u00favala liter\u00e1rne sal\u00f3ny, kde sa \u010d\u00edtala nemeck\u00e1 a franc\u00fazska pr\u00f3za, viedli intelektu\u00e1lne debaty \u010di hrali divadeln\u00e9 predstavenia.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Po M\u00e1rii sa zachovali portr\u00e9ty, knihy z rozsiahlej kni\u017enice rodu Zaiovcov a v Historickom m\u00fazeu pr\u00e1ve emp\u00edrov\u00e9 \u0161aty, zhotoven\u00e9 okolo roku 1814. Pod\u013ea rodinnej pam\u00e4te v nich tancovala na jednom z b\u00e1lov Viedensk\u00e9ho kongresu (1814 \u2013 1815). Mierov\u00fd kongres, vzh\u013eadom na bohat\u00fd spolo\u010densk\u00fd program a \u0161irok\u00fa \u0161k\u00e1lu neform\u00e1lnych aktiv\u00edt v\u00fdsti\u017ene nazvan\u00fd tie\u017e ako \u201etancuj\u00faci\u201c, bol v\u00fdznamnou politickou a spolo\u010denskou udalos\u0165ou pod patron\u00e1tom rak\u00faskeho cis\u00e1ra Franti\u0161ka I. ako hlavy predsedaj\u00facej krajiny.<\/p>\n

V tomto obdob\u00ed sa M\u00e1ria Zaiov\u00e1 spolu s priate\u013ekou Ter\u00e9ziou von Artner zdr\u017eiavali vo Viedni, kde nav\u0161tevovali sal\u00f3n zn\u00e1mej liter\u00e1tky Karol\u00edny Pichlerovej. Poznala sa aj s jednou z prv\u00fdch rak\u00faskych spisovateliek, Mariannou von Tiell. Pod\u013ea dobovej etikety tak mohli \u0161aty M\u00e1riu zdobi\u0165 aj pri in\u00fdch spolo\u010densk\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach, napr\u00edklad na sl\u00e1vnostnom ve\u010dernom stolovan\u00ed \u010di v sal\u00f3ne.<\/p>\n

Publik\u00e1cia okrem pozoruhodnej osobnosti nosite\u013eky \u0161iat a zauj\u00edmav\u00fdch dobov\u00fdch re\u00e1li\u00ed v s\u00favislosti so \u0161\u013eachtick\u00fdm rodom Zaiovcov odkr\u00fdva najm\u00e4 z\u00e1kulisie odbornej pr\u00e1ce so star\u00fdmi odevmi, dnes predmetmi b\u00e1dania v m\u00fazeu, ako aj zauj\u00edmavosti o zbieran\u00ed m\u00f3dnych \u0161iat. Predstavuje pr\u00edbeh, ako sa emp\u00edrov\u00e9 \u0161aty dostali do m\u00fazejn\u00e9ho depozit\u00e1ra, zoznamuje s detailmi ich skladby, pou\u017eit\u00fdch materi\u00e1lov, rozpr\u00e1va o dobovej m\u00f3de i o m\u00f3dnych \u010dasopisoch, v ktor\u00fdch M\u00e1ria Zaiov\u00e1 listovala, ke\u010f sledovala novinky vo svete. Kniha poskytne \u010ditate\u013eom mno\u017estvo nov\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, ako aj rados\u0165 z pozn\u00e1vania dej\u00edn ka\u017edodennosti, ku ktorej patr\u00ed aj kult\u00fara odievania.<\/p>\n

Predstavenie knihy na Facebooku otvor\u00edte po kliknut\u00ed na obr\u00e1zok:<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Sl\u00e1vnostn\u00e1 prezent\u00e1cia publik\u00e1cie o \u0161at\u00e1ch \u0160t\u00farovej mecen\u00e1\u0161ky<\/p>\n","protected":false},"featured_media":198014,"template":"","acf":[],"event_date":{"start_date":1669766400,"end_date":1669766400},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/event\/198030"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/event"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/event"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/event\/198030\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":198348,"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/event\/198030\/revisions\/198348"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/198014"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=198030"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}