![\"\"](\"https:\/\/www.visitbratislava.com\/wp-content\/uploads\/2020\/09\/expozicia-Kelti-v-Bratislave-800x533.jpg\")
<\/p>\nDo stredodunajsk\u00e9ho priestoru prenikli prv\u00ed Kelti u\u017e vo v\u010dasnolat\u00e9nskom obdob\u00ed v\u00a0druhej polovici 5. a\u017e prvej \u0161tvrtine 4. storo\u010dia pred Kr. Doposia\u013e jedin\u00e9 zn\u00e1me lokality z\u00a0tohto obdobia v\u00a0bl\u00edzkosti Bratislavy boli kostrov\u00e9 pohrebisk\u00e1 v\u00a0Stupave a\u00a0Bu\u010danoch. \u00a0Kelti na \u00fazemie Slovenska priniesli dovtedy nezn\u00e1me vyn\u00e1lezy: hrn\u010diarsky kruh, no\u017enice a\u00a0rota\u010dn\u00fd \u017earnov.<\/p>\n
V\u00a0neskorolat\u00e9nskom obdob\u00ed budovali Kelti ve\u013ek\u00e9 opevnen\u00e9 s\u00eddlisk\u00e1 naz\u00fdvan\u00e9 oppid\u00e1. K\u00a0vzniku oppida na \u00fazem\u00ed dne\u0161nej Bratislavy na konci 2. storo\u010dia pred Kr. prispela v\u00fdhodn\u00e1 geografick\u00e1 poloha na kri\u017eovatke obchodn\u00fdch ciest, \u00farodn\u00e1 p\u00f4da a\u00a0 surovinov\u00e9 zdroje. Bratislavsk\u00e9 oppidum malo v 1. storo\u010d\u00ed pred Kristom\u00a0 intenz\u00edvne kontakty so stredomorskou oblas\u0165ou. To n\u00e1m dosved\u010duj\u00fa v\u00fdznamn\u00e9 n\u00e1lezy z\u00a0mesta aj hradu.<\/p>\n
<\/p>\n
Ako vyzeralo keltsk\u00e9 mesto v\u00a0Bratislave vieme ur\u010di\u0165 na z\u00e1klade archeologick\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed z\u00a0pribli\u017ene 125 n\u00e1lez\u00edsk<\/strong>. Celkovo zaberalo plochu pribli\u017ene 98 hekt\u00e1rov (asi 100 futbalov\u00fdch ihr\u00edsk). Bratislavsk\u00e9 oppidum<\/strong> bolo rozdelen\u00e9 na tri \u010dasti. Na hradnom vrchu dominovala podhradnej osade opevnen\u00e1 akropola<\/strong> s\u00a0rozlohou 20 hekt\u00e1rov. Zvy\u0161ky opevnenia vo forme valov, priekopy a\u00a0klie\u0161\u0165ovitej br\u00e1ny sa objavili archeologick\u00fdm v\u00fdskumom\u00a0 v\u00a0lokalit\u00e1ch na Rudnayovom n\u00e1mest\u00ed, na rozhran\u00ed ul\u00edc Kapitulskej a\u00a0Vent\u00farskej a\u00a0na Farskej ulici.<\/strong> \u00a0Podhradie<\/strong> sa rozprestieralo na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Star\u00e9ho mesta a\u00a0s\u00fastre\u010fovali sa tu remesl\u00e1 ako mincovn\u00edctvo, kovolej\u00e1rstvo a hrn\u010diartsvo. Na dne\u0161nom N\u00e1mest\u00ed slobody<\/strong> a\u00a0v\u00a0okol\u00ed existovala predhradn\u00e1 osada<\/strong> zameran\u00e1 na hrn\u010diarsku v\u00fdrobu. Keltsk\u00e9 os\u00eddlenie siahalo aj mimo centrum, dev\u00ednske oppidum<\/strong> bolo strategick\u00fdm obchodn\u00fdm miestom, kde sa vyskytli tie\u017e importovan\u00e9 v\u00fdrobky.<\/p>\n Strategick\u00e1 poloha kopca, priamo na Dunajom, predur\u010dila ho sta\u0165 sa s\u00eddlom keltsk\u00fdch panovn\u00edkov. Boli tu objaven\u00e9 zvy\u0161ky stavieb star\u00fdch viac ako 2000 rokov. V 1. storo\u010d\u00ed pred Kristom tu st\u00e1li honosn\u00e9 s\u00eddla keltskej aristokracie so v\u0161etk\u00fdmi m\u00f3dnymi prvkami svojej doby \u2013 kamenn\u00e9 domy s n\u00e1stenn\u00fdmi ma\u013ebami a\u00a0kvalitn\u00fdmi dla\u017ebami. Priamo pod n\u00e1dvor\u00edm pal\u00e1ca sa na\u0161la mozaikov\u00e1 dla\u017eba typu opus caementitium<\/em>, vytvoren\u00e1 z\u00a0k\u00faskov tehiel a\u00a0keramick\u00fdch n\u00e1dob s\u00a0ozdobn\u00fdmi kamienkami,\u00a0 ktor\u00e1 tvorila s\u00fa\u010das\u0165 reprezenta\u010dnej prij\u00edmacej s\u00e1ly. Dnes je mo\u017en\u00e9 jej zvy\u0161ky vidie\u0165 priamo na mieste in situ.<\/em><\/p>\n Na severnej terase hradu pod Zimnou jazdiar\u0148ou z\u00a018. storo\u010dia sa na\u0161la \u010fal\u0161ia keltsko-r\u00edmska<\/strong> stavba I. so skladom amfor<\/strong>, ktor\u00e1 unikla len z\u00e1zrakom stavebnej \u010dinnosti\u00a0 na hrade v\u00a015. storo\u010d\u00ed. V\u00a0predsieni stavby bol priamo na jej dla\u017ebe v\u00a0roku 2009 objaven\u00fd poklad keltsk\u00fdch zlat\u00fdch a\u00a0strieborn\u00fdch minc\u00ed Biatekov a\u00a0Nonnosov. Poklad je vystaven\u00fd priamo na hrade na v\u00fdstave Kelti z Bratislavy<\/strong>. Na\u0161li sa aj \u010fal\u0161ie stavby. Najlep\u0161ie zachovan\u00e1 z\u00a0celkovo siedmich stavieb je keltsko-r\u00edmska<\/strong> stavba II.<\/strong>, pravdepodobne dom obchodn\u00edka so vz\u00e1cnym tovarom. Okrem keltskej keramiky a kovov\u00fdch ozdobn\u00fdch predmetov, sa v\u00a0nej na\u0161li r\u00edmske amfory na v\u00edno a\u00a0olej, mosadzn\u00fd 12 kg ingot, sklo, zlat\u00e9 f\u00f3lie, baltsk\u00fd jant\u00e1r a\u00a0mnoh\u00e9 in\u00e9. Pri z\u00e1padnom basti\u00f3ne hradu bola objaven\u00e1 mohutn\u00e1 keltsko-r\u00edmska stavba VII.<\/strong> pozost\u00e1vaj\u00faca z\u00a015 m dlh\u00fdch m\u00farov a\u00a0z\u00a0dvoch mas\u00edvnych pilierov. Bol to pravdepodobne sklad vz\u00e1cneho tovaru, alebo s\u00fdpka. V\u00a0keltsko-r\u00edmskej stavbe V. sa na\u0161li aj zvy\u0161ky obru\u010de z\u00a0kolesa a\u00a0pozostatky zabit\u00fdch obrancov akropoly. Stavby boli zakonzervovan\u00e9 a\u00a0\u010dakaj\u00fa na svoju prezent\u00e1ciu verejnosti. \u00a0Pripravovan\u00fd projekt SNM \u2013 Historick\u00e9ho mesta v Bratislavskom hrade \u201eKeltsk\u00e1 cesta<\/strong>\u201c m\u00e1 prepoji\u0165 v\u0161etky re\u0161taurovan\u00e9 n\u00e1lezy prezentovan\u00e9 vo svojich objektoch.<\/p>\n Aktu\u00e1lna expoz\u00edcia \u201eKelti z Bratislavy<\/strong>\u201c v\u00a0podzemn\u00fdch priestoroch hradu prezentuje neskorolat\u00e9nske oppidum prostredn\u00edctvom pr\u00ed\u0165a\u017elivo navrhnut\u00fdch farebn\u00fdch k\u00f3j\u00ed, tematicky rozdelen\u00fdch pod\u013ea\u00a0 remesiel ak\u00fdmi boli hrn\u010diarstvo, kovolej\u00e1rstvo, mincovn\u00edctvo, pod\u013ea lokal\u00edt ako mesto, bratislavsk\u00fd hrad alebo hrad Dev\u00edn. Pri vstupe sa n\u00e1v\u0161tevn\u00edk\u00a0 obozn\u00e1mi s\u00a0pojmom bratislavsk\u00e1 br\u00e1na na interakt\u00edvnom modeli na ktorom je zn\u00e1zornen\u00fd tok Dunaja s\u00a0rozvetven\u00fdmi ramenami spred 2000 rokov a\u00a0pomocou \u010dasovej osi z\u00edska inform\u00e1ciu o Keltoch a\u00a0ich pr\u00edchode na na\u0161e \u00fazemie. V\u00fdstavu sprev\u00e1dza ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo farebn\u00fdch obr\u00e1zkov, m\u00e1p, modelov a\u00a0vide\u00ed. Vystaven\u00e9 predmety s\u00fa v\u0161etko origin\u00e1lne n\u00e1lezy. N\u00e1v\u0161tevn\u00edk ich m\u00e1 mo\u017enos\u0165 vidie\u0165 \u00a0po prv\u00fd raz pohromade. S\u00fa to poklady strieborn\u00fdch a\u00a0zlat\u00fdch minc\u00ed z\u00a0Bratislavy, \u00a0keramika, kovov\u00e9 predmety a\u00a0technick\u00e1 keramika dokladaj\u00faca mincovn\u00edctvo.<\/p>\n Z\u00a0\u00fazemia Bratislavy nepozn\u00e1me hroby a\u00a0sp\u00f4sob pochov\u00e1vania Keltov z\u00a0neskorolat\u00e9nskeho obdobia. V\u00fdskumom boli objaven\u00e9 nepietne ulo\u017een\u00e9 kostrov\u00e9 pozostatky , ktor\u00e9 potvrdzuj\u00fa katastrofick\u00e9 udalosti. V\u00a0k\u00f3ji venovanej n\u00e1lezom z\u00a0hradu je mo\u017en\u00e9 vidie\u0165 kusy kvalitnej r\u00edmskej dl\u00e1\u017eky a\u00a0omietky a\u00a0dozvedie\u0165 sa viac o\u00a0murovan\u00fdch stavb\u00e1ch.<\/p>\n Kelti pestovali intenz\u00edvne obchodn\u00e9 kontakty s\u00a0cel\u00fdm antick\u00fdm svetom. Dokladaj\u00fa n\u00e1m to viacer\u00e9\u00a0 importy. I\u0161lo o\u00a0dovezen\u00fd hodnotn\u00fd tovar spotrebn\u00e9ho charakteru. Na keltskom panovn\u00edckom dvore sa hodovalo kr\u00e1\u013eovsky. Pri archeologick\u00fdch v\u00fdskumoch boli objaven\u00e9 \u010drepy amfor \u2013 hlinen\u00fdch n\u00e1dob na v\u00edno a\u00a0olej. Bohat\u00ed Kelti si dali dov\u00e1\u017ea\u0165 v\u00edno a\u00a0olivov\u00fd olej v\u00a0amfor\u00e1ch, luxusn\u00e9 sklen\u00e9 a\u00a0kovov\u00e9 tepan\u00e9 riady na stolovanie alebo aj polotovary na spracov\u00e1vanie v\u00a0dom\u00e1com keltskom prostred\u00ed. Tak\u00fdm bol aj mohutn\u00fd mosadzn\u00fd ingot, klenotn\u00edcke zlat\u00e9 f\u00f3lie, jant\u00e1r alebo farebn\u00e9 pigmenty, predmety, ktor\u00e9 s\u00fa vystaven\u00e9 v\u00a0aktu\u00e1lnej expoz\u00edcii.<\/p>\n Dev\u00edn bol v\u00fdznamn\u00fdm s\u00eddlom aj v\u00a0keltskom obdob\u00ed, o\u00a0\u010dom sved\u010dia viacer\u00e9 n\u00e1lezy pri archeologick\u00fdch v\u00fdskumoch. Boli tu n\u00e1jden\u00e9 obydlia so zrubovou alebo kolovou kon\u0161trukciou, z\u00e1sobnicov\u00e9 jamy s\u00a0priemerom 160-190 cm a\u00a0h\u013abkou 80-150 cm, objekty v\u00fdrobn\u00e9ho charakteru, mince a\u00a0bola odkryt\u00e1 \u0161pecializovan\u00e1 \u0161perk\u00e1rska a\u00a0kov\u00e1\u010dska diel\u0148a s\u00a0viac ako 150 predmetmi. Vyspelos\u0165 keltsk\u00e9ho hrn\u010diarstva n\u00e1m dokladaj\u00fa hrnce, misy, z\u00e1sobnicov\u00e9 n\u00e1doby, n\u00e1lezy ma\u013eovanej keramiky z\u00a0dev\u00ednskej oblasti. Viacer\u00e9 n\u00e1lezy z\u00a0v\u00fdskumu z Dev\u00edna s\u00fa vystaven\u00e9 v aktu\u00e1lnej\u00a0expoz\u00edcii \u201eKelti z\u00a0Bratislavy\u201c na Bratislavskom hrade, kde m\u00f4\u017eeme vidie\u0165 obrovsk\u00e9 z\u00e1sobnice na obilie, farebn\u00fa \u010derveno-bielu ma\u013eovan\u00fa keramiku, drobn\u00fa plastiku ps\u00edka, poklad minc\u00ed Eraviskov, predmety zo \u0161perk\u00e1rskej a\u00a0kov\u00e1\u010dskej dielne ak\u00fdmi s\u00fa rukov\u00e4te zrkadiel, britva, sklenen\u00e9 kor\u00e1liky, n\u00e1ramky ako aj v\u010dasn\u00fa r\u00edmsku terru sigillatu alebo zlat\u00fd aureus cis\u00e1ra Augusta. \u00a0Dev\u00ednske oppidum pre\u017e\u00edvalo \u010falej aj po z\u00e1niku bratislavsk\u00e9ho oppida.<\/p>\n Kde b\u00fdvali \u201ebratislavsk\u00ed\u201c Kelti?<\/strong> Okrem kvalitn\u00fdch murovan\u00fdch stavieb z\u00a0bratislavsk\u00e9ho hradu, na\u0161li sa aj jednoduch\u0161ie obydlia remeseln\u00edkov obd\u013a\u017enikov\u00e9ho p\u00f4dorysu \u00a0s\u00a0kolov\u00fdmi jamami umiestnen\u00fdmi na u\u017e\u0161\u00edch stran\u00e1ch a\u00a0hlinenou lavicou na dlh\u0161ej strane. Koly niesli hrebe\u0148 strechy. Podlahy domova boli vymazan\u00e9 hlinou a\u00a0v\u00a0strede sa nach\u00e1dzalo kultov\u00e9 ohnisko. Steny boli bu\u010f vypletan\u00e9 pr\u00fat\u00edm a\u00a0omietnut\u00e9 mazanicou z\u00a0hliny, alebo celodreven\u00e9, postaven\u00e9 zrubovou technikou. \u00a0Pri obydliach sa na\u0161li aj pravouhl\u00e9 \u0161achty, ktor\u00e9 mohli sl\u00fa\u017ei\u0165 ako studne alebo sklady z\u00e1sob.\u00a0 Svedectvom vysokej kult\u00fary b\u00fdvania je aj objaven\u00fd bronzov\u00fd k\u013e\u00fa\u010d vystaven\u00fd v\u00a0expoz\u00edcii Kelti z\u00a0Bratislavy v\u00a0SNM \u2013 Historickom m\u00fazeu.<\/p>\n \u010co jedli a\u00a0pili \u201ebratislavsk\u00ed\u201c Kelti?<\/strong> Z\u00e1kladom stravy boli obilniny, ale Kelti neboli vegetari\u00e1ni. To potvrdzuje aj ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo zvierac\u00edch kost\u00ed n\u00e1jden\u00e9 v\u00a0odpadov\u00fdch jam\u00e1ch bratislavsk\u00e9ho oppida. Naj\u010dastej\u0161ie sa vyskytuj\u00fa kosti dom\u00e1cich zvierat ako tura, svine dom\u00e1cej, oviec, k\u00f4z, ko\u0148a, psa, hydiny ale aj div\u00fdch zvierat ak\u00fdmi bol pratur, jele\u0148, diviak a\u00a0z\u00a0r\u00fdb zub\u00e1\u010d. V\u00a0jam\u00e1ch sa na\u0161li\u00a0 aj zvy\u0161ky slima\u010d\u00edch ul\u00edt. N\u00e1lezy amfor dokumentuj\u00fa ob\u013e\u00fabenos\u0165 v\u00edna u\u00a0keltskej elity. Be\u017en\u00ed \u013eudia konzumovali r\u00f4zne kvasen\u00e9 n\u00e1poje podobn\u00e9 pivu.<\/p>\n Najv\u00fdraznej\u0161ou stopou \u017eivota v\u00a0keltskom oppide s\u00fa n\u00e1lezy minc\u00ed, bronzov\u00fdch v\u00e1h, kovolej\u00e1rskych t\u00e9glikov a\u00a0platni\u010diek na d\u00e1vkovanie drah\u00fdch kovov.<\/p>\n V\u00a0stredoeur\u00f3pskom priestore boli Kelti prv\u00ed, ktor\u00ed sem priniesli tento vyn\u00e1lez razby minc\u00ed z\u00a0vyspel\u00e9ho antick\u00e9ho sveta. Funkciu razen\u00fdch minc\u00ed spoznali na \u017eoldnierskych v\u00fdprav\u00e1ch na Balk\u00e1ne a\u00a0Apeninskom poloostrove. U\u017e koncom 2. stor. pred Kr. sa razili zlat\u00e9 mince, tzv. mu\u0161\u013eovit\u00e9 stat\u00e9ry. \u00a0Tvar minc\u00ed pripom\u00ednal mu\u0161\u013eu, symboly na nich zn\u00e1zor\u0148uj\u00fa slnko, mesiac a\u00a0hviezdy. V\u00a0tom \u010dase inici\u00e1torom razby mu\u0161\u013eovit\u00fdch stat\u00e9rov bol susedn\u00fd kme\u0148 B\u00f3jov vo svojich opevnen\u00fdch s\u00eddlach – oppid\u00e1ch na dne\u0161nom moravskom a\u00a0\u010deskom \u00fazem\u00ed. Jeho z\u00e1sluhou zlat\u00e9 mu\u0161\u013eovit\u00e9 mince nadobudli \u0161irok\u00fa platnos\u0165. Stali sa platidlom pou\u017e\u00edvan\u00fdm v celom\u00a0stredodunajskom priestore. Bratislavsk\u00e9 zlat\u00e9 stat\u00e9ry sa odli\u0161uj\u00fa od b\u00f3jskych vyrazen\u00fdm n\u00e1pisom BIATEC a\u00a0NONNOS a\u00a0hmotnos\u0165ou. V\u00e1\u017eili maxim\u00e1lne len 6,4 g. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm obe\u017eivom boli strieborn\u00e9 mince \u00a0ozna\u010dovan\u00e9 ako tetradrachmy (hexadrachmy), drachmy a oboly. Tetradrachmy dosahovali hmotnos\u0165 a\u017e 17 g \u010dist\u00e9ho striebra.<\/p>\n Bohat\u00e1 ikonografia,\u00a0\u0161irok\u00e1 \u0161k\u00e1la\u00a0 pou\u017eit\u00fdch v\u00fdtvarn\u00fdch mot\u00edvov, symbolov a\u00a0v\u00fdzdobn\u00fdch prvkov odr\u00e1\u017ea rozmanit\u00fd duchovn\u00fd \u017eivot bratislavsk\u00fdch Keltov. \u00a0Naj\u010dastej\u0161\u00edm mot\u00edvom je kon\u00edk, alebo jazdec s\u00a0imelom a\u00a0me\u010dom. N\u00e1pisy na keltsk\u00fdch minciach latinskou kapit\u00e1lou predstavuj\u00fa prv\u00e9 p\u00edsmo pou\u017eit\u00e9 na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska. Na bratislavsk\u00fdch keltsk\u00fdch minciach sa vyskytlo 16 druhov n\u00e1pisov (napr. AINORIX, BVSSVMARVS, COBROVOMARVS, COVIOMARVS, IANTVMARVS, BIATEC, NONNOS, COISA, COVNOS, DEVIL, MACCIVS, TITTO EVOIVRIX, FARIARIX, ).\u00a0 Niektor\u00e9 n\u00e1pisy\u00a0znamenaj\u00fa osobn\u00e9 men\u00e1 predstavite\u013eov oppida a\u00a0maj\u00fa koncovku -rix (kr\u00e1\u013e, vojvoda) alebo -marus (ve\u013ek\u00fd, v\u00fdznamn\u00fd).\u00a0 Naj\u010dastej\u0161\u00ed je n\u00e1pis Biatec, pod\u013ea neho dostali mince n\u00e1zov biateky. \u00a0Keltsk\u00e9 mincovn\u00edctvo za\u010dalo \u00e9ru razby minc\u00ed na \u00fazem\u00ed teraj\u0161ieho Slovenska a pr\u00e1ve preto je Biatec z Bratislavy aj symbolom N\u00e1rodnej banky Slovenska.<\/p>\n Mincovne<\/strong><\/p>\n Na \u00fazem\u00ed dne\u0161nej Bratislavy pracovalo viacero mincovn\u00ed. Zlat\u00e9 stat\u00e9ry sa razili na akropole, kde sa na\u0161li piecky na tavbu zlata. Strieborn\u00e9 mince sa vyr\u00e1bali zase v\u00a0podhrad\u00ed. \u00a0Jedna z\u00a0mincovn\u00ed sa nach\u00e1dzala na Panskej ulici<\/strong>, kde sa na\u0161li kovolej\u00e1rske t\u00e9gliky a\u00a0zlomky d\u00e1vkovac\u00edch platni\u010diek na tavenie striebra. Na tomto mieste v\u00a0podzem\u00ed P\u00e1lffyho pal\u00e1ca (GMB)<\/strong> sa nach\u00e1dza mal\u00e1 expoz\u00edcia keltsk\u00e9ho mincovn\u00edctva.<\/p>\n Ako sa vyr\u00e1bali mince?<\/strong><\/p>\n Najprv sa dov\u00e1\u017een\u00e9 mno\u017estvo drah\u00e9ho kovu d\u00e1vkovalo do hlinenej formy \u2013 plochej platni\u010dky. T\u00fa vlo\u017eili do pece, kde sa kov roztavil a\u00a0vznikol tvar mince. Mincov\u00fd kot\u00fa\u010dik sa potom polo\u017eil medzi dve razidl\u00e1 a\u00a0\u00faderom kladiva sa dosiahlo obojstrann\u00e9 vyobrazenie.<\/p>\n V\u00a0budove Ministerstva kult\u00fary SR na N\u00e1mest\u00ed SNP 33<\/strong> sa nach\u00e1dza pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea venovan\u00e1 objavu pokladu 410 ks minc\u00ed objaven\u00fdch v\u00a0roku 1923 pri stavbe b\u00fdvalej Tatrabanky. \u010eal\u0161\u00edm z\u00a0pam\u00e4tn\u00edkov na keltsk\u00e9 mincovn\u00edctvo je socha Biateka v\u00a0nadrozmernej ve\u013ekosti pred budovou N\u00e1rodnej banky Slovenska na ul. Imricha Karva\u0161a 1.<\/strong>, v\u00a0bl\u00edzkosti na N\u00e1mest\u00ed slobody a\u00a0na \u017dilinskej ulici<\/strong> boli objaven\u00e9 poklady minc\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa ulo\u017een\u00e9 v\u00a0depozitoch M\u00fazea mesta Bratislavy a\u00a0SNM-Historick\u00e9ho m\u00fazea. Pr\u00edle\u017eitostne po\u010das do\u010dasn\u00fdch tematick\u00fdch v\u00fdstav s\u00fa tieto poklady spr\u00edstupnen\u00e9 aj verejnosti.<\/p>\n Kelti boli kvalifikovan\u00fdmi umelcami a\u00a0\u0161ikovn\u00fdmi remeseln\u00edkmi. Hrn\u010diarska v\u00fdroba keltsk\u00e9ho obyvate\u013estva sa s\u00fastredila v\u00a0remeseln\u00fdch osad\u00e1ch v\u00a0priestoroch dne\u0161n\u00e9ho Hlavn\u00e9ho n\u00e1mestia, Franti\u0161k\u00e1nskeho a\u00a0Primaci\u00e1lneho n\u00e1mestia, Ur\u0161ul\u00ednskej,\u00a0Michalskej ulici a\u00a0N\u00e1mestia Slobody<\/strong>.\u00a0 Doteraz bolo objaven\u00fdch 17 keltsk\u00fdch pec\u00ed na vypa\u013eovanie keramiky. Kelti vyr\u00e1bali kvalitn\u00fa siv\u00fa, ale aj ma\u013eovan\u00fa keramiku na r\u00fdchlo rotuj\u00facom kruhu, \u010do je ich vyn\u00e1lezom.<\/p>\n Ako vyzer\u00e1 keltsk\u00e1 pec?<\/strong><\/p>\n Hrn\u010diarske pece boli jedno- alebo dvojkomorov\u00e9 s\u00a0hlinen\u00fdm ro\u0161tom a\u00a0predpecnou jamou. Najlep\u0161ie zachovanou pecou je n\u00e1lez z\u00a0Apponyiho pal\u00e1ca, na Radni\u010dnej ulici 1. <\/strong>Dvojkomorov\u00e1 pec vertik\u00e1lneho typu, s\u00a0kruhov\u00fdm ro\u0161tom s\u00a0priemerom a\u017e 156 cm sa zachovala in situ a\u00a0je s\u00fa\u010das\u0165ou expoz\u00edcie M\u00fazea mesta Bratislavy. M\u00fazeum mesta Bratislavy pripravuje interakt\u00edvnu v\u00fdstavu, ktorej s\u00fa\u010das\u0165ou bude aj keltsk\u00e1 pec. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci bud\u00fa m\u00f4c\u0165 vidie\u0165 pomocou anim\u00e1cie ako sa t\u00e1to pec stavala a\u00a0ako fungovala.<\/p>\n \u010cas a\u00a0d\u00f4vod z\u00e1niku bratislavsk\u00e9ho oppida dodnes nie je objasnen\u00e1 pre nedostatok d\u00f4kazov. Z\u00e1nik bol d\u00f4sledkom mimoriadnych dramatick\u00fdch udalost\u00ed. Sved\u010dia o\u00a0tom nepietne ulo\u017een\u00e9 n\u00e1lezy kostier a\u00a0sp\u00e1len\u00e9 kon\u0161trukcie objektov. Predpokladaj\u00fa sa viacer\u00e9 verzie. Pod\u013ea jednej te\u00f3rie z\u00e1nik bol n\u00e1sledkom b\u00f3jsko-d\u00e1ckeho konfliktu okolo roku 50 pred Kr., \u010fal\u0161ie v\u00fdskumy ukazuj\u00fa na neskor\u0161ie obdobie za vl\u00e1dy cis\u00e1ra Augusta (27 pred Kr. \u2013 14 n.l.).\u00a0 Definit\u00edvny z\u00e1nik keltsk\u00e9ho os\u00eddlenia na juhoz\u00e1padnom Slovensku znamenal pr\u00edchod Germ\u00e1nov za vl\u00e1dy Tiberia (14-37 n.l.).<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Do stredodunajsk\u00e9ho priestoru prenikli prv\u00ed Kelti u\u017e vo v\u010dasnolat\u00e9nskom obdob\u00ed v\u00a0druhej polovici 5. a\u017e prvej \u0161tvrtine 4. storo\u010dia pred Kr. Doposia\u013e jedin\u00e9 zn\u00e1me lokality z\u00a0tohto obdobia v\u00a0bl\u00edzkosti Bratislavy boli kostrov\u00e9 pohrebisk\u00e1 v\u00a0Stupave a\u00a0Bu\u010danoch. \u00a0Kelti na \u00fazemie Slovenska priniesli dovtedy nezn\u00e1me vyn\u00e1lezy: hrn\u010diarsky kruh, no\u017enice a\u00a0rota\u010dn\u00fd \u017earnov. V\u00a0neskorolat\u00e9nskom obdob\u00ed budovali Kelti ve\u013ek\u00e9 opevnen\u00e9 s\u00eddlisk\u00e1 naz\u00fdvan\u00e9 oppid\u00e1. […]<\/p>\n","protected":false},"author":25,"featured_media":93805,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":[],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/93792"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/25"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=93792"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/93792\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/93805"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=93792"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"\"](\"https:\/\/www.visitbratislava.com\/wp-content\/uploads\/2020\/09\/Expozicia-Kelti-v-Bratislave-dlazba-in-situ-800x533.jpg\")
<\/p>\nBratislavsk\u00fd hrad<\/h3>\n
![\"\"](\"https:\/\/www.visitbratislava.com\/wp-content\/uploads\/2020\/09\/expozicia-Kelti-v-Bratislave-2-800x533.jpg\")
<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.visitbratislava.com\/wp-content\/uploads\/2016\/06\/letecka_devin-800x450.jpg\")
<\/p>\nHrad Dev\u00edn<\/h3>\n
![\"\"](\"https:\/\/www.visitbratislava.com\/wp-content\/uploads\/2020\/09\/z-vystavy-kelstska-bratislava2-800x533.jpg\")
<\/p>\n\u00a0\u201eBratislavsk\u00e9\u201c keltsk\u00e9 mince<\/h3>\n
![\"\"](\"https:\/\/www.visitbratislava.com\/wp-content\/uploads\/2020\/09\/N-18006-01_A-800x534.jpg\")
<\/p>\nHrn\u010diarstvo<\/h3>\n
![\"\"](\"https:\/\/www.visitbratislava.com\/wp-content\/uploads\/2020\/09\/model-keltskej-peci-800x533.jpg\")
<\/p>\nZ\u00e1nik keltsk\u00e9ho mesta<\/h3>\n