{"id":93871,"date":"2020-09-14T11:19:43","date_gmt":"2020-09-14T09:19:43","guid":{"rendered":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/?page_id=93871"},"modified":"2021-02-11T13:20:05","modified_gmt":"2021-02-11T12:20:05","slug":"rimska-bratislava","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.visitbratislava.com\/sk\/rimska-bratislava\/","title":{"rendered":"R\u00edmska Bratislava"},"content":{"rendered":"

Prv\u00e9 r\u00edmske l\u00e9gie prich\u00e1dzaj\u00fa k\u00a0Dunaju v\u00a0roku 6 n.l.. R\u00edmsky t\u00e1bor Carnuntum vznikol na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Rak\u00faska\u00a0 v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0v\u00fdstavbou r\u00edmskej hranice na Dunaji tzv. Limes Romanus. Strategick\u00e1 poloha Bratislavy na kri\u017eovatke Jant\u00e1rovej a\u00a0Podunajskej cesty s\u00a0d\u00f4le\u017eit\u00fdmi brodmi cez ve\u013erieku hrala d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pri roz\u0161irovan\u00ed sa R\u00edmskej r\u00ed\u0161e na strednom \u00faseku Dunaja.<\/p>\n

Objav keltsko-r\u00edmskych stavieb na Bratislavskom hrade<\/strong>, r\u00edmske amfory, drobn\u00e9 predmety a\u00a0mince n\u00e1jden\u00e9 v\u00a0nich s\u00fa svedectvom najstar\u0161ej pr\u00edtomnosti Rimanov na \u00fazem\u00ed Bratislavy. R\u00edmske vplyvy a\u00a0s\u00a0t\u00fdm spojen\u00e1 romaniz\u00e1cia Keltov sa prejavili pou\u017e\u00edvan\u00edm latinsk\u00fdch n\u00e1pisov a\u00a0viacer\u00fdch mot\u00edvov na minciach z\u00a0r\u00edmskych den\u00e1rov. Od Rimanov prevzali aj stravovacie n\u00e1vyky ak\u00fdm bolo pitie v\u00edna, pou\u017e\u00edvanie olivov\u00e9ho oleja a\u00a0stolovac\u00ed ritu\u00e1l pri ktorom pou\u017e\u00edvali luxusn\u00fd tovar vo forme kovov\u00fdch d\u017eb\u00e1nov, m\u00eds alebo sklenen\u00fdch n\u00e1dob.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Antick\u00e9 n\u00e1lezy<\/strong><\/h3>\n

v\u00a0SNM-Historickom m\u00fazeu v\u00a0Bratislavskom hrade je mo\u017en\u00e9 vidie\u0165 st\u00e1lu expoz\u00edciu Dejiny Slovenska \u2013 od praveku po stredovek, ktorej \u010das\u0165 je zameran\u00e1 na r\u00edmsku dobu na Slovensku s\u00a0n\u00e1lezmi z\u00a0bratislavsk\u00fdch a\u00a0okolit\u00fdch lokal\u00edt.<\/p>\n

Na \u00fazem\u00ed\u00a0 dne\u0161n\u00e9ho Star\u00e9ho mesta Bratislavy nach\u00e1dzame stopy po Rimanoch iba vo forme kolkovan\u00fdch teh\u00e1l, zdoben\u00fdch kame\u0148ov z\u00a0olt\u00e1rov a\u00a0n\u00e1hrobkov a\u00a0drobn\u00fdch predmetov, ako spony, mince, gemy a\u00a0keramika. Viacer\u00e9 n\u00e1lezy z\u00a0\u00fazemia Bratislavy a okolia s\u00fa vystaven\u00e9 na obdiv verejnosti v\u00a0expoz\u00edci\u00e1ch Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea a\u00a0M\u00fazea mesta Bratislavy.<\/p>\n

Nad\u0161encom antick\u00fdch vykop\u00e1vok odpor\u00fa\u010dame nav\u0161t\u00edvi\u0165 okrem st\u00e1lej expoz\u00edcie Dejiny Slovenska SNM – Historick\u00e9ho m\u00fazea <\/strong>v bratislavskom hrade aj zbierky SNM Archeologick\u00e9ho m\u00fazea <\/strong>pod hradom na \u017di\u017ekovej ulici 12, kde je mo\u017en\u00e9 n\u00e1js\u0165 aj r\u00edmske tehly v\u00a0st\u00e1lej expoz\u00edcii Later\u00e1rius,\u00a0rekon\u0161trukciu okna z\u00a0r\u00edmskej vojenskej stanice v\u00a0Stupave a\u00a0s\u00fa tu vystaven\u00e9 aj odliatky troch sc\u00e9n zo st\u013apu Marca Aurelia.<\/p>\n

Na n\u00e1dvor\u00ed Starej radnice sa nach\u00e1dza socha bratislavsk\u00e9ho rod\u00e1ka, zakladate\u013ea uhorskej archeol\u00f3gie Flori\u00e1na R\u00f3mera<\/strong>.\u00a0 S\u00a0jeho menom je spojen\u00e1 z\u00e1chrana r\u00edmskych archeologick\u00fdch pamiatok na celom \u00faseku r\u00edmskeho limitu v\u00a0Uhorsku.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Dev\u00ednske bralo – str\u00e1\u017eca vstupu do Bratislavy<\/strong><\/h3>\n

Opevnen\u00e9 centrum na dev\u00ednskom brale spolu s\u00a0\u010fal\u0161\u00edm oppidom na Braunsbergu v\u00a0Rak\u00fasku str\u00e1\u017eilo v\u00a0neskorej lat\u00e9nskej dobe zo z\u00e1padu vstup do tzv. bratislavskej br\u00e1ny. Hradn\u00fd kopec pri \u00fast\u00ed rieky Moravy do Dunaja<\/strong> po Keltoch a\u00a0Germ\u00e1noch obsadili Rimania na prelome letopo\u010dtov. V\u00fdznam Dev\u00edna vzr\u00e1stol po trvalom obsaden\u00ed stredn\u00e9ho toku Dunaja r\u00edmskymi l\u00e9giami, stal sa d\u00f4le\u017eit\u00fdm strategick\u00fdm bodom na severnom brehu Dunaja.<\/p>\n

Na dev\u00ednskom hrade <\/strong>boli odkryt\u00e9 kamenn\u00e9 z\u00e1klady viacer\u00fdch r\u00edmskych stavieb. Pri vstupe do are\u00e1lu dne\u0161n\u00e9ho hradu sa nach\u00e1dzaj\u00fa z\u00e1klady jednopriestorovej murovanej stavby. Podlaha bola maltov\u00e1, zachovali sa aj fragmenty omietky. N\u00e1lez \u017eelezn\u00e9ho kr\u00ed\u017eika m\u00f4\u017ee sved\u010di\u0165 o sakr\u00e1lnej funkcii objektu. Na\u013eavo od s\u00fa\u010dasn\u00e9ho vchodu s\u00fa z\u00e1klady \u010fal\u0161ej r\u00edmskej stavby so zachovan\u00fdmi murovan\u00fdmi\u00a0 n\u00e1ro\u017eiami, kde aktu\u00e1lne prebieha archeologick\u00fd v\u00fdskum, preto z\u00a0bezpe\u010dnostn\u00fdch d\u00f4vodov nie je t\u00e1to \u010das\u0165 pr\u00edstupn\u00e1 pre verejnos\u0165. \u00a0Najlep\u0161ie zachovan\u00e1 architekt\u00fara z\u00a0doby r\u00edmskej je na n\u00e1dvor\u00ed stredn\u00e9ho hradu pri hradnej studni. Kamenn\u00fa budovu s\u00a0p\u00f4dorysom 13,5 x 9 m so \u0161tyrmi miestnos\u0165ami postavili z\u00a0lomov\u00fdch kame\u0148ov. P\u00f4dorys tejto stavby je vylo\u017een\u00fd v\u00a0ter\u00e9ne jedn\u00fdm riadkom muriva, podlaha je zachovan\u00e1 iba v\u00a0interi\u00e9ri apsidy. Okrem kamenn\u00fdch murovan\u00fdch stavieb sa v\u00a0are\u00e1li hradu Dev\u00edn na\u0161lo viacero zrubov\u00fdch obydl\u00ed, ktor\u00e9 v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti nie s\u00fa v\u00a0ter\u00e9ne vidite\u013en\u00e9.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Zvy\u0161ky r\u00edmskeho k\u00fape\u013ea v D\u00fabravke<\/strong><\/h3>\n

V\u00a0mestskej \u010dasti Bratislava-D\u00fabravka<\/strong> na Ve\u013ekej l\u00fake<\/strong> mimo s\u00eddliskovej d\u017eungle sa nach\u00e1dza vz\u00e1cny objav z\u00a0prvej tretiny 3. storo\u010dia. Z\u00e1klady r\u00edmskeho k\u00fape\u013ea<\/strong> o\u00a0rozmeroch 11 x 13 m maj\u00fa tri miestnosti, ku ktor\u00fdm sa prip\u00e1jaj\u00fa tri polkruhovit\u00e9 apsidy rozli\u010dnej ve\u013ekosti. Tieto mali sl\u00fa\u017ei\u0165 ako baz\u00e9ny na studen\u00fa, tepl\u00fa a\u00a0hor\u00facu vodu. Pl\u00e1novan\u00e1 funkcia stavby ako k\u00fape\u013e sa pravdepodobne nesk\u00f4r zmenila, nako\u013eko ch\u00fdba tu podlahov\u00e9 vykurovanie, ktor\u00e9 bolo be\u017en\u00e9 v\u00a0r\u00edmskych provinci\u00e1ch. Do \u00favahy prich\u00e1dzaj vyu\u017eitie stavby ako studen\u00fd k\u00fape\u013e alebo jej \u00faprava na obytn\u00fd objekt, na civiln\u00fa vidiecku usadlos\u0165 typu villa rustica. Na\u0161li sa tu aj \u00falomky viacfarebnej omietky a\u00a0fragmenty r\u00edmskej stre\u0161nej krytiny. V\u00fdnimo\u010dn\u00fdm n\u00e1lezom z\u00a0D\u00fabravky je drobn\u00e1 ityfalick\u00e1 bronzov\u00e1 plastika Priapa \u2013 b\u00f4\u017eika plodnosti.<\/p>\n

Z\u00e1klady r\u00edmskej stavby villy rusticy s\u00fa pamiatkovo upraven\u00e9 a\u00a0vo\u013ene pr\u00edstupn\u00e9. Z\u00a0D\u00fabravky k\u00a0nej vedie aj zna\u010den\u00fd turistick\u00fd chodn\u00edk.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

R\u00edmsky m\u00ed\u013enik v Podunajsk\u00fdch Biskupiciach<\/strong><\/h3>\n

V\u00a0mestskej \u010dasti Bratislava \u2013 Podunajsk\u00e9 Biskupice<\/strong> pri prech\u00e1dzke v par\u010d\u00edku na Hrani\u010dnom n\u00e1mest\u00ed<\/strong>\u00a0 natraf\u00edte aj\u00a0 na r\u00edmsky m\u00ed\u013enik z\u00a0roku 230. N\u00e1pis na m\u00ed\u013eniku potvrdzuje, \u017ee ho dal opravi\u0165 v\u00a0tom \u010dase panuj\u00faci cis\u00e1r Alexander Severus 16 m\u00ed\u013e od v\u00fdznamn\u00e9ho r\u00edmskeho t\u00e1bora Carnuntum. Carnuntum le\u017e\u00ed dnes na \u00fazem\u00ed Rak\u00faska presne v\u00a0tej vzdialenosti od Podunajsk\u00fdch Biskup\u00edc. S\u00fa\u010dasne osaden\u00fd 121 cm vysok\u00fd m\u00ed\u013enik je u\u017e len k\u00f3piou origin\u00e1lu, ktor\u00fd v\u00a019. storo\u010d\u00ed st\u00e1l v\u00a0parku niekdaj\u0161ieho arcibiskupsk\u00e9ho ka\u0161tie\u013ea. Origin\u00e1l sa nach\u00e1dza v m\u00fazeu v\u00a0Ostrihome.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

R\u00edmsky vojensk\u00fd t\u00e1bor Gerulata<\/strong><\/h3>\n

Rimania vyu\u017eili Dunaj ako prirodzen\u00fa hranicu a\u00a0vybudovali pevnostn\u00fd syst\u00e9m Limes Romanus<\/strong>, ktor\u00fd patr\u00ed medzi najve\u013ekolepej\u0161ie pamiatky r\u00edmskeho imp\u00e9ria. Obrann\u00fd syst\u00e9m tvorila re\u0165az vojensk\u00fdch t\u00e1borov a\u00a0str\u00e1\u017enych ve\u017e\u00ed, ktor\u00e9 mali pod kontrolou hranice R\u00edmskej r\u00ed\u0161e. Dne\u0161n\u00e9ho \u00fazemia Slovenska a\u00a0Bratislavy sa severn\u00e1 hranica r\u00edmskej r\u00ed\u0161e dotkla kastelom Gerulata.<\/p>\n

Gerulata bola prv\u00fdm kastelom v\u00a0l\u00ednii Carnuntum \u2013 Ad Flexum. Strategick\u00fd vojensk\u00fd t\u00e1bor, ktor\u00fd zalo\u017eili Rimania koncom 1. storo\u010dia na \u00fazem\u00ed dne\u0161nej mestskej \u010dasti Rusovce, chr\u00e1nil v\u00fdchodn\u00e9 kr\u00eddlo l\u00e9gi\u00ed v\u00a0Carnunte, Carnuntum bol v\u00a0tom obdob\u00ed hlavn\u00e9 mesto provincie Hornej Pan\u00f3nie, vzdialen\u00e9 14 km od dne\u0161nej Bratislavy. Kastel Gerulata bol chr\u00e1nen\u00fd drevozemn\u00fdm valom a\u00a0priekopou, nesk\u00f4r kamenn\u00fdmi m\u00farmi. V\u00a0t\u00e1bore s\u00eddlila jazdeck\u00e1 jednotka, okolo sa rozprestierala civiln\u00e1 osada.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

V\u00a0are\u00e1li Antick\u00e1 Gerulata<\/strong> sa zachovali z\u00e1klady stavieb z\u00a01. a\u017e 4. storo\u010dia. Najs\u00favislej\u0161ou pamiatkou je neskoroantick\u00e1 pevnos\u0165, ktor\u00e1 bola vstavan\u00e1 do severn\u00e9ho rohu p\u00f4vodn\u00e9ho kastela. Je to stavba \u0161tvorcov\u00e9ho p\u00f4dorysu s\u00a0rozmermi 30 x 29 m, s\u00a0m\u00farmi hrub\u00fdmi 240 cm. V\u00a0strede je umiestnen\u00e1 stud\u0148a a\u00a0zachovala sa tu aj p\u00f4vodn\u00e1 maltov\u00e1 dl\u00e1\u017eka. Ve\u017ea mala 12 mohutn\u00fdch pilierov, ktor\u00e9 tvorili n\u00e1dvorie. Kamenn\u00e9 v\u00fdtvarn\u00e9 diela, ktor\u00e9 boli zamurovan\u00e9 v\u00a0pilieroch a\u00a0obvodov\u00fdch m\u00faroch s\u00fa vystaven\u00e9 v\u00a0lapid\u00e1riu Gerulaty. Vot\u00edvne olt\u00e1re s\u00a0n\u00e1pismi a n\u00e1hrobky informuj\u00fa o konkr\u00e9tnych \u013eu\u010foch \u017eij\u00facich v\u00a0Gerulate. V\u00a0n\u00e1pise sa uv\u00e1dzalo meno, p\u00f4vod, vojensk\u00e1 hodnos\u0165, civiln\u00e9 zamestnanie, vek zosnul\u00e9ho, meno zhotovite\u013ea n\u00e1pisu a bo\u017estvo, ktor\u00e9mu bol n\u00e1pis venovan\u00fd. Vo v\u00fdstavnej hale s\u00fa vystaven\u00e9 aj \u010fal\u0161ie n\u00e1lezy z\u00a0archeologick\u00fdch v\u00fdskumov ako pr\u00edvesky, amulety, zbierka minc\u00ed, keramika, milit\u00e1ri\u00e1, keramika a\u00a0in\u00e9. Nach\u00e1dza sa tu aj rekon\u0161trukcia kostrov\u00e9ho hrobu v\u00a0tehlovej hrobke a\u00a0modely t\u00e1bora. M\u00fazeum Antick\u00e1 Gerulata je expoz\u00edciou\u00a0 M\u00fazea mesta Bratislavy.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Nomin\u00e1cia na svetov\u00e9 dedi\u010dstvo UNESCO<\/strong><\/h3>\n

Hranice R\u00edmskej r\u00ed\u0161e, zn\u00e1me pod pojmom Limes Romanus, s\u00fa \u010das\u0165ou spolo\u010dn\u00e9ho kult\u00farneho dedi\u010dstva viacer\u00fdch kraj\u00edn. Lokalita Antick\u00e1 Gerulata je vyhl\u00e1sen\u00e1 za N\u00e1rodn\u00fa kult\u00farnu pamiatku Slovenska a\u00a0je nominovan\u00e1 na z\u00e1pis do Zoznamu svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO pod n\u00e1zvom Dunajsk\u00fd Limes <\/strong>spolo\u010dne s\u00a0r\u00edmskymi pamiatkami na Dunaji z\u00a0Nemecka, Rak\u00faska a\u00a0Ma\u010farska.<\/p>\n

Antick\u00fd R\u00edm o\u017e\u00edva v Bratislave!<\/strong><\/h3>\n

Obyvatelia a\u00a0n\u00e1v\u0161tevn\u00edci Bratislavy aj v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti sa m\u00f4\u017eu ocitn\u00fa\u0165 uprostred bojov gladi\u00e1torov, m\u00f4\u017eu nahliadnu\u0165 do ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota vzne\u0161en\u00fdch Rimanov, vysk\u00fa\u0161a\u0165 ich dobov\u00e9 oble\u010denie a\u00a0ochutna\u0165 ich jedl\u00e1. Sta\u010d\u00ed pr\u00eds\u0165 ka\u017ed\u00fd rok v\u00a0septembri do Rusoviec, kde sa kon\u00e1 podujatie R\u00edmske hry a\u00a0Limes Day. \u00a0<\/strong>Ako bonus k\u00a0autentick\u00fdm z\u00e1\u017eitkom organiz\u00e1tori pon\u00fakaj\u00fa aj n\u00e1v\u0161tevu r\u00edmskeho t\u00e1bora Petronell Carnuntum na \u00fazem\u00ed Rak\u00faska, kam z\u00e1ujemcov odvez\u00fa archeobusy <\/strong>s\u00a0v\u00fdkladom v\u00a0sloven\u010dine aj v\u00a0cudz\u00edch jazykoch.\u00a0 \u0160portovo naladen\u00ed m\u00f4\u017eu absolvova\u0165 star\u00fa r\u00edmsku cestu\u00a0 medzi Gerulatou a\u00a0Carnuntom, po ktorej kedysi chodili r\u00edmski vojaci a\u00a0obchodn\u00edci, aj na bicykli v\u00a0r\u00e1mci podujatia Cyklolimes.<\/strong><\/p>\n