Výstava vám predstaví viacero tém a aspektov spojených s náboženským umením, ako sú Pašie, Svätá rodina a ľudová zbožnosť, ako aj Originál a kópia, a zastavíte sa pri súbore najstarších drevených sôch na Slovensku.

Celú zbierku uvádzajú dva monumentálne oltárne obrazy Antona Schmidta z Kremnice. Predstavujú kontext, v akom sa obrazy najčastejšie používali v kresťanskej liturgii – ako súčasť oltárnych celkov.

Výstavu uzatvára súsošie súčasného sochára Jána Zelinku, ktoré poukazuje na ďalšie dve dôležité témy kresťanského umenia – Pietu a ikonoklazmus.

Výstava Sakrálne umenie zahŕňa dve hmatovo-zvukové pomôcky k dielam Madona s anjelmi z Popradu a Extáza svätej Terézie. Sú určené predovšetkým nevidiacim a slabozrakým návštevníkom, no reliéfne kópie diel, doplnené o zvukový komentár, si môže pomocou hmatu preskúmať ktokoľvek.

Grafické kabinety — výstižne nazvané „svetský“ a „biblický“ podľa prevládajúcej témy grafických listov — sa zachovali ako nástenná výzdoba interiéru v dvoch miestnostiach reprezentačného podlažia Mirbachovho paláca, pravdepodobne na objednávku jedného z pôvodných majiteľov budovy. Obsahujú 290 rytín, leptov a mezzotintov z druhej polovice 17. a 18. storočia, dodatočne kolorovaných neznámymi autormi.

Svetský kabinet ukrýva 84 grafických listov francúzskeho, talianskeho a anglického pôvodu, umiestnených v jednotlivých paneloch štvorstupňovej dekoratívnej inštalácie. Zbierka zahŕňa pastorálne, alegorické, historické, mytologické, žánrové a dva biblické motívy.

Najrozsiahlejšiu skupinu diel tvoria grafiky podľa obrazov flámskeho maliara Petra Paula Rubensa. Medzi ďalšie zaujímavé grafiky patria rytiny podľa diel Françoisa Bouchera, Charlesa Josepha Dominiqua Eisena, Jeana-Baptista Le Princea, Pierra Mignarda, Louisa de Boullogne, Pietra da Cortonu, Angeliky Kauffmanovej a ďalších.

V biblickom kabinete sa nachádza 206 grafických listov rôznych veľkostí, výlučne s posvätnými motívmi. Pôsobivé diela talianskeho pôvodu sú umiestnené vo väčších formátoch v strede troch stien, zatiaľ čo menšie grafiky holandského, nemeckého, francúzskeho a talianskeho pôvodu možno nájsť na okrajoch a na východnej stene. Najrozsiahlejšia séria grafík pochádza od holandských umelcov Caspara a Jana Luykenovcov, ako aj od Francesca Antonia Meloniho.

Za zmienku stoja aj grafické listy podľa predlôh Jacopa Amigoniho, Giuseppeho Zocchiho, Giovanniho Battistu Pittoniho, Pietra Longhiho, Francesca Guardiho a ďalších. Viaceré diela, napríklad podľa predlôh Franza Sigrista st., Gottfrieda Bernharda Göza a rytcov Jakoba Gottlieba Thelotta a pravdepodobne Georga Philippa II. Rugendasa, vydalo nemecké vydavateľstvo Johanna Georga Hertela.

Viac informácií nájdete tu

Korunná veža na Bratislavskom hrade má významnú historickú hodnotu. Bola postavená v 13. storočí a považuje sa za najstaršiu zachovanú stavbu v areáli hradu. V 15. storočí bola začlenená do Hradného paláca ako jeho juhozápadné nárožie. Názov dostala podľa uhorských korunovačných klenotov, ktoré sa tu uchovávali, s výnimkou prerušovaných období medzi rokmi 1552 a 1783. V súčasnosti Korunná veža slúži na viaceré účely. Nachádza sa v nej malá výstava predstavujúca koruny uhorských kráľov, korunovačné medaily a umelecké diela zobrazujúce korunovácie, ktoré sa konali v Bratislave.

Okrem toho po rekonštrukcii slúži horné podlažie veže ako vyhliadková plošina pre návštevníkov. Odtiaľ si môžete vychutnať panoramatické výhľady na Bratislavu a dokonca zahliadnuť tri krajiny: Slovensko, Rakúsko a Maďarsko.

Viac informácií nájdete tu