Na prelome 19. a 20. storočia pôsobili na Slovensku mnohí vynikajúci umelci, ktorí spoluvytvárali podobu výtvarného umenia.

V tejto dobe prevládala vo výtvarnom umení portrétna tvorba, krajinomaľba a zátišia, no s novým pohľadom umelcov na svet a novým chápaním nielen umenia, ale aj jeho poslania došlo k zásadným zmenám. Ladislav Mednyánszky, jeden z najuznávanejších krajinkárov svojej doby, doviedol krajinomaľbu v duchu lyrického realizmu na úroveň absolútneho majstrovstva. Na jednej strane ho fascinovala veľkoleposť a sila prírodných živlov, na druhej strane pociťoval hlboký súcit s trpiacimi, čo ho priviedlo k vytvoreniu mimoriadne bohatej, expresívnej figurálnej tvorby, ktorá bola v slovenskom výtvarnom umení skôr ojedinelá.

Dominik Skutezky spracovával námety z každodenného života mešťanov. Svoju životnú tému – prácu v medených hámroch – objavil v okolí Banskej Bystrice, čo ho inšpirovalo zachytiť úplne nové námety s dovtedy nevídanou epickou a výrazovou silou, a tým v širšom regióne udomácniť nový námet v žánrovej maľbe. Peter Július Kern je naším popredným predstaviteľom symbolického maliarstva. Predvojnová tvorba Antona Jaszuscha naopak priniesla do maľby najnovšie postimpresionistické trendy. Vďaka týmto umelcom a ich tvorbe sa v neskorších obdobiach mohol rozvinúť fenomén slovenskej výtvarnej moderny.

Slovenské výtvarné umenie sa v medzivojnovom období formovalo v podmienkach ustavičných zmien, ktoré existenčne zasahovali do života každého jednotlivca.

Slovenské výtvarné umenie sa v období medzi svetovými vojnami formovalo v podmienkach neustálych zmien, ktoré existenčne zasahovali do života každého jednotlivca. Svetové udalosti nevídaných rozmerov, sociálne katastrofy, rozpad štátov, dve svetové vojny, revolúcie – všetky tieto udalosti priniesli do života ľudí výrazné zmeny a poznačili osudy i tvorbu umelcov. Najdôležitejšou otázkou bol v tom čase v umení protiklad medzi tradíciou a modernou.

Umenie sa osamostatnilo a vznikol autentický svet umenia. Tento proces vyvrcholil v tvorbe Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu, ktorí nielen svojím dielom, ale aj umeleckým manifestom nazvaným Súkromné listy Fullu a Galandu vyjadrili zásadný postoj týkajúci sa chápania umenia a poslania umelca. Umenie sa po prvý raz v moderných dejinách Slovenska vedome presadzovalo ako autonómny fenomén. Nezávislosť mysle, ako aj sloboda ducha a tvorby sa však v našich podmienkach udržali pomerne krátko. Rok 1948 znamenal uzatvorenie celého obdobia vývoja umenia na Slovensku a zároveň aj koniec formovania základov slovenskej moderny. K hodnotám, ktoré počas tohto krátkeho obdobia vznikli a pretrvali v umeleckej tvorbe, sa umelci hlásili v priebehu celého ďalšieho polstoročia.

Otváracie hodiny:

• Pon: 10:00 – 18:00
• Ut: Zatvorené
• Str – Ned: 10:00 – 18:00

Posledný vstup 17:30.

V jaskyniach horného hradu je inštalovaná stála expozícia Hrad Devín v 13. – 20. storočí. Prostredníctvom archeologických nálezov z hradu Devín doplnených o historické skutočnosti sú tu prezentované jednotlivé fázy budovania hradu. Expozícia je umiestnená v atraktívnych priestoroch hradného skalného brala.

Expozícia je doplnená aj o geologickú históriu hradného brala a prezentáciu zvyškov mora z obdobia treťohôr (16 miliónov rokov). Zachovali sa tu v podobe morského piesku s príslušnou faunou a tiež pozorovateľnými vplyvmi pôsobenia morskej hladiny v devínskom skalnom brale.

Múzeum dizajnu otvára historicky druhú expozíciu slovenského dizajnu. Expozícia dizajn.sk predstavuje kurátorský výber reprezentatívnych, nadčasových a unikátnych diel slovenského dizajnu 20. a 21. storočia najmä zo zbierok Slovenského múzea dizajnu.

Základným motívom výstavy sú príbehy slovenského dizajnu, rozprávané cez jednotlivé diela z najrôznejších sfér dizajnu. Odhaľujú fragmenty tvorivých procesov a myšlienok autorov a autoriek odvíjajúcich sa na pozadí doby. Nosným prvkom expozície je výstavný systém zložený zo sústavy upcyklovaných lightboxov, ktoré, aj v prenesenom význame, osvetľujú ikonické diela slovenského dizajnu.

„Pestré dejiny dizajnu na Slovensku ešte stále dokážu prekvapiť zabudnutým prototypom, ručne spracovaným návrhom plagátu alebo nákresom výrobku, ktorý sa nikdy nedostal do sériovej výroby. Súčasný slovenský dizajn a úžitkové umenie úspešne prezentujú nové cesty k vlastnej identite a zároveň reflektujú aktuálne spoločenské témy. Svoju budúcnosť profilujú na technologických inováciách a najnovších možnostiach experimentovania s tvorivým potenciálom, tvarom a materiálom,“ povedal Mgr. art. Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu.

Dizajn je živý organizmus, ktorý sa neustále mení, rastie a rozvíja. Charakteristickou vlastnosťou novej expozície v Múzeu dizajnu je výstavná dynamika, vďaka ktorej môžeme v neveľkých priestoroch priebežnou obmenou exponátov prezentovať aj najnovšie akvizície a diela rezonujúce v Národnej cene za dizajn či reagovať na výročia významných osobností slovenského dizajnu.

„Podpora dizajnu je pre nás investíciou do kultúrneho dedičstva aj kreatívnej budúcnosti, ktoré významne formujú spoločnosť. Dizajn je každodennou súčasťou nášho života – ovplyvňuje, ako bývame, ako pracujeme aj ako sa cítime. Veríme, že výstava dizajn.sk bude pre návštevníkov nielen pohľadom do histórie, ale aj zdrojom inšpirácie, že slovenský dizajn má schopnosť tvoriť krásu aj funkčnosť v jednom,“ povedala riaditeľka J&T Banky na Slovensku Anna Macaláková.

„Dizajn na Slovensku tvorí nekonečné množstvo ,malých‘ príbehov – nápadov, experimentov, rôznych osudov autorov a výrobcov, ale aj ľudí, ktorí dizajn používajú, premýšľajú o ňom a žijú s ním. Prelínanie týchto príbehov odráža aj tie ,veľké‘ príbehy: rytmus doby, hlas spoločnosti a energiu priestoru, v ktorom vznikajú. Naša expozícia je pozvánkou započúvať sa do týchto príbehov a sledovať ich – veríme, že sa tak minulosť i súčasnosť dizajnu stanú súčasťou ďalších príbehov pre budúcnosť,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa SCD pre odborné činnosti Mgr. Silvia Seneši Lutherová, PhD.

V spolupráci s jednotlivými oddeleniami Slovenského centra dizajnu ožívajú vystavené predmety v expozícii a Dizajn klube prostredníctvom komentovaných prehliadok, diskusií s dizajnérmi, výrobcami, teoretikmi dizajnu a tematicky bohatých sprievodných podujatí pre širokú verejnosť. Ďalšie informácie a kontext k výstave poskytujú odborné časopisy a publikácie v Knižnici dizajnu a materiálovej knižnici LOMA.

Umenie malo v minulosti rozličné funkcie, podstatne odlišné od tých dnešných. Jednou z najvýznamnejších bola kultová či náboženská funkcia, ktorá vo vývine vizuálnej kultúry prevažovala po celé storočia. Vďaka tejto expozícii objavia návštevníci sakrálne gotické a barokové obrazy a sochy zo zbierky Slovenskej národnej galérie, doplnené o maľby a ikony európskeho umenia 16. – 19. storočia.

Expozíciou prevedie niekoľko tém a aspektov, ktoré sa spájajú s náboženským umením, ako Pašie, Svätá rodina, Ľudová zbožnosť či originál a kópia, a odprezentovaná bude aj skupina najstarších drevených skulptúr na Slovensku. Celú kolekciu uvádzajú dve monumentálne oltárne plátna Antona Schmidta z Kremnice. Sú príkladom toho, v akom kontexte sa najčastejšie využíval obraz v kresťanskej liturgii – ako súčasť oltárnych celkov. Záver expozície patrí súsošiu súčasného sochára Jána Zelinku, ktoré približuje ďalšie dve významné témy kresťanského umenia – Piety a Obrazoborectvo.

SNG plánuje expozíciu pravidelne oživovať aj dielami z oblasti islamského náboženstva či judaík, alebo artefaktov spojených s hinduizmom a budhizmom. Takisto tu bude možné na kratšie časové rozpätie vidieť aj kresby, grafiky a fotografie, ktoré sú na dlhodobé vystavovanie citlivejšie.

Cieľom tejto výstavy s dielami stáleho i premenlivého charakteru je byť verejným priestorom na diskusiu o aktuálnych kultúrnych témach.

Výstava umenia od konca 50. rokov 20. storočia vám predstaví umelecké diela autorov, autoriek a kolektívov zo zbierok SNG, ktoré pokrývajú viac ako 70 rokov rozmanitých umeleckých tendencií rozvíjajúcich sa po období modernizmu a po druhej svetovej vojne.

Uvidíte výber diel rôznych médií a umeleckých žánrov a začnete chápať ich vzájomné prepojenia, autorské ukotvenie a kontexty. Zároveň sa zamyslíte nad konceptom súčasnosti a nad tým, čo pre nás znamená.

Slovné spojenie „múzeum súčasného umenia“ možno vnímať ako oxymoron vzhľadom na protichodný význam slov „múzeum“ a „súčasné umenie“. Múzeá sa tradične považujú za miesta, kde sa nachádzajú artefakty z minulosti, ktoré prezentujú históriu a kultúru dávnych čias. Súčasné umenie na druhej strane odkazuje na umenie našej doby, ktoré je inovatívne, experimentálne a často nekonvenčné. Spojenie týchto pojmov je v slovenskom prostredí rovnako rozporuplné ako politické, keďže podobná inštitúcia na Slovensku stále chýba.