Hrad Devín

Hradná ruina týčiaca sa na vysokom brale nad sútokom riek Dunaja a Moravy patrí k najvýznamnejším historickým a archeologickým lokalitám v strednej Európe. Navyše ponúka očarujúcu prírodnú scenériu s neopakovateľným výhľadom.

Patrí k najvýznamnejším historickým a archeologickým lokalitám v strednej Európe a jedinečne dokumentuje históriu osídlenia dnešného Slovenska. Vďaka jeho strategickej polohe bol hradný kopec osídlený už v praveku a kontrolovali ho alebo oň bojovali mnohé národy. Sídlili tu Kelti, Rimania z neho kontrolovali svoju hranicu, Slovania tu vybudovali obávanú pevnosť a neskôr hrad po stáročia strážil západnú hranicu uhorského kráľovstva. Mnohokrát bol dobytý, ale vždy bol znovu opravený a zosilnený. Napokon nebol zničený v boji, ale bezdôvodne vyhodený do vzduchu francúzskym vojskom v roku 1809. Komu nezaimponuje niekoľko tisíc rokov histórie, ten bude očarený prírodnou scenériou a fantastickým výhľadom.

Otváracie hodiny

október – apríl: Ut-Ne 10.00 – 17.00, posledný vstup 16.30

máj – september: Ut-Pi   10.00 – 18.00, posledný vstup 17.30
So-Ne 10.00 – 19.00, posledný vstup 18.30

Od Nového mosta premáva autobus č. 29 priamo pod hrad.

Web: muzeum.bratislava.sk

Miesto na sútoku riek Dunaja a Moravy bolo osídlené od praveku. Po Keltoch od 1. – 4. storočia bol Devín súčasťou systému Limes romanus. V 9. storočí je spojený s menom kniežaťa Rastislava. Postupne na hornom hrade vznikla pohraničná kráľovská pevnosť. V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. V roku 1961 bol vyhlásený za NKP.

Zaujímavosti k hradu Devín

Slovanská bazilika: v 9. stor. sa z Devína stalo dôležité centrum prvého štátneho útvaru západných Slovanov – Veľkej Moravy. Bola tu vybudovaná veľká pevnosť s kostolom na vrchole kopca. Nájdete tu zrekonštruované základy tohto kostola a jeho malý model.

Jaskyne: v skalnom brale boli využívané už v praveku, neskôr Rimanmi a Slovanmi. Prechádzajú celou skalou a postupne boli upravované. Neskôr boli napojené na horný hrad a využívali sa na uskladnenie potravín. Časť je sprístupnená a obsahuje zaujímavú výstavu venovanú histórii hradu.

TIP: Devínsky ríbezlák Vinohradníctvo bolo v minulosti jednou z hlavných činností devínčanov. Archeologické nálezy nádob na víno a nástrojov na pestovanie viniča pochádzajú ešte z čias Keltov. Najviac dôkazov o vinohradníctve je z obdobia staroslovanského osídlenia v 9. – 10. storočí. Ríbezle vraj v Devíne vysadili vo väčšom rozsahu po tom, ako koncom 19. storočia zničila nákazlivá choroba mnohé vinice v celej Európe, vrátane tých devínskych. V roku 1922 Alois Sonntag založil veľkovýrobu ríbezľového vína. Okrem neho vyrábal aj ríbezľový vermut, ktorý získal zlatú medailu na výstave v Paríži. Odvtedy sa devínsky ríbezlák stal fenoménom, známym široko – ďaleko

Táto stránka používa súbory cookies. Pokračovaním prehliadania tejto stránky vyjadrujete súhlas s ich využívaním. Informácie o využívaní súborov cookies.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close