Prečo Bratislava potrebuje kongresové centrum?

Bratislava, ktorá doposiaľ nemala k dispozícii špičkový priestor na organizovanie náročných podujatí, netrpezlivo očakáva vznik nového kongresového centra. V konkurencii známejších susedov, Viedne a Budapešti, má Bratislava ambíciu presadiť sa v odvetví stretnutí a konferencií. Vzhľadom na to, že Bratislava patrí medzi väčšie destinácie, potrebuje priestor schopný hostiť medzinárodné podujatia až pre 2 000 účastníkov – kapacity, ktoré prinesie práve nové kongresové centrum. Svet podujatí sa digitalizuje a Bratislava sa technologickej revolúcii rýchlo prispôsobuje. Nové kongresové centrum spojí slovenské know-how s najmodernejším technologickým pokrokom.

Nové multifunkčné kongresové centrum naplní skutočné potreby Bratislavy a podporí kultúrny aj kongresový cestovný ruch. Nové kongresové centrum navyše prinesie mestu bezprecedentné ekonomické výhody a výrazne posilní cestovný ruch. Veľkoryso navrhnutý kultúrno-spoločenský priestor, aký dokáže vytvoriť len takéto zariadenie, je pre Bratislavu kľúčový, pretože ukáže svetu jej jedinečnosť.

V súčasnosti sa plánujú tri projekty nového kongresového centra, zatiaľ však žiadny z nich nie je potvrdený. Nové Lido, Incheba a Nový Istropolis predstavujú projekty, ktoré by mohli zaplniť medzeru, ktorú má Bratislava v oblasti moderného kongresového centra.

Bratislava – analýza údajov z prieskumu MTLG

Analýza dát z tohtoročného prieskumu Meeting Experience Index od Kongres Magazine potvrdzuje, ako veľmi Bratislava potrebuje nové kongresové centrum. V uplynulých rokoch sa Bratislava pravidelne umiestňovala medzi desiatimi najlepšími kongresovými destináciami v kategórii L (destinácie schopné hostiť do 2 000 účastníkov). Tento rok obsadila piate miesto s priemerným skóre 4,42, hneď za Haagom, Záhrebom, Ľubľanou a Tallinnom.

Tento vynikajúci výsledok je predovšetkým dôsledkom viacerých faktorov, najmä marketingových aktivít convention bureau. K výslednému skóre prispela aj skvelá všeobecná a turistická infraštruktúra mesta. Bratislava disponuje 3 198 hotelovými izbami v kategóriách 4 a 5 hviezdičiek a sídli v nej 26 takýchto hotelov. Práve to tvorí základný kameň pre ďalší rozvoj kongresového cestovného ruchu. Dva dôležité ukazovatele však ostávajú problematické:

1. Index počtu hotelových izieb / maximálnej kapacity divadelnej sály
V prípade Bratislavy dosahuje index hodnotu 27,20, čo je najmenej spomedzi desiatich najlepších destinácií. V podstate to znamená, že počet hotelových izieb umožňuje hostiť oveľa väčšie podujatia, než aké sa v Bratislave konajú dnes. Ak je minimálny index na úrovni 80 hraničnou hodnotou pre podobné destinácie, Bratislava by nevyhnutne potrebovala kongresovú sálu s kapacitou až pre 2 500 kongresových hostí. Celá kongresová infraštruktúra to pritom plne umožňuje.

2. Index maximálnej kapacity banketovej sály / maximálnej kapacity divadelnej sály
Pre Bratislavu je tento index na hodnote 145,24, čo predstavuje dobrý pomer, hoci súčasná kapacita je príliš malá. V praxi by preto Bratislava mala disponovať sálou s kapacitou až do 2 500 účastníkov v divadelnom usporiadaní (v súčasnosti 870) a banketovou sálou schopnou pojať aspoň 1 400 hostí (v súčasnosti 599).

Trh kongresového cestovného ruchu je mimoriadne konkurenčný. Aby si Bratislava vybudovala pevné postavenie na medzinárodnom kongresovom trhu, sú potrebné rozsiahle investície vo verejnom aj súkromnom sektore na podporu rozvoja toľko potrebnej kongresovej infraštruktúry.

Vďaka svojej vynikajúcej geopolitickej polohe by Bratislava mohla uspokojiť dopyt po regionálnych stretnutiach strednej a menšej veľkosti. Súčasná kongresová ponuka v Bratislave však nedokáže tento dopyt pokryť vo všetkých aspektoch. Nové multifunkčné centrum pre 2 500 účastníkov by mohlo priniesť zmenu v tomto segmente a prilákať do slovenskej metropoly nové kongresy, konferencie a stretnutia. Okrem organizovania stredne veľkých podujatí (od 1 500 do 2 500 účastníkov) by nové multifunkčné centrum mohlo pritiahnuť aj viacero menších stretnutí a akcií.

Popri priamych vplyvoch, ktoré vznik nového kongresového centra prinesie, budú ešte významnejšie jeho nepriame efekty. Pôjde najmä o zlepšenie obrazu destinácie v oblasti cestovného ruchu. Nižšie uvedený prieskum nepriameho vplyvu porovnával Bratislavu s destináciami, ktoré vďaka rozvoju kongresových aktivít dosiahli pôsobivé výsledky.

Pozitívne prínosy novej kongresovej infraštruktúry:

– daňové prínosy (vytvorenie dodatočného príjmu pre štát)
– vytvorenie nových pracovných miest
– podpora investícií a rozvoj obchodných partnerstiev
– dodatočná kultúrna a vzdelávacia infraštruktúra pre Bratislavu
– podpora lokálnej ekonomiky a Bratislavy ako turistickej destinácie
– zrýchlený rozvoj technológií a vedy a podpora podnikania

Pozitívne prínosy špecificky pre (kongresový) cestovný ruch:

– zmiernenie sezónnosti hlavnej turistickej sezóny
– návrat kongresových hostí do destinácie v rámci dovolenkových pobytov
– kongresoví hostia si v destinácii často predlžujú pobyt
– kongresoví hostia sú známi ako najlepší spotrebitelia doplnkových služieb v cestovnom ruchu (nákupy, gastronómia, doplnkové služby)
– kongresoví hostia pôsobia ako prirodzení ambasádori destinácie

Na svete existuje len hŕstka vysoko ziskových kongresových centier. Kongresové centrá sa zvyčajne vnímajú ako kľúčová infraštruktúra, ktorá generuje príjmy z cestovného ruchu a vytvára nové pracovné miesta. Prevádzkové výsledky kongresového centra sa spravidla merajú prostredníctvom multiplikačných efektov.

Veľké množstvo kongresových centier vlastnia samotné destinácie. Medzi hlavné modely riadenia kongresových centier patria:

a) riadenie je plne pod kontrolou destinácie; existuje niekoľko možností:

– mesto/destinácia vlastní spoločnosť zodpovednú za kongresové centrum a táto spoločnosť vlastní všetky súvisiace pozemky
– vlastníctvo nehnuteľnosti je oddelené od prevádzky a je vo vlastníctve mesta/destinácie; kongresové centrum spravuje spoločnosť vlastnená mestom/destináciou
– mesto spravuje kongresové centrum prostredníctvom svojho odborného útvaru, pričom nie je založená žiadna samostatná spoločnosť

b) mesto má väčšinový podiel v spoločnosti, ktorá kongresové centrum spravuje (zvyčajne akciová spoločnosť s väčšinovým podielom mesta/destinácie)

c) vlastník nehnuteľnosti (zvyčajne mesto alebo akciová spoločnosť) zverí správu kongresového centra špecializovanej manažérskej spoločnosti

d) model PPP – mesto alebo štát je vlastníkom nehnuteľnosti a prenechá ju spoločnosti, ktorá do kongresového centra investuje a prevádzkuje ho počas 25 rokov

e) vlastníkom a správcom kongresového centra je súkromný kapitál

Podrobná analýza kongresových centier ukázala, že destinácia alebo štát je vždy najdôležitejším hráčom v oblasti rozvoja a investícií realizovaných do kongresových centier naprieč Európou. Pre správu týchto centier vzniklo množstvo modelov. Prieskum finančných príjmov preukázal, že spomedzi všetkých analyzovaných kongresových centier boli najúspešnejšie modely, v ktorých správcovská spoločnosť nebola vo výlučnom vlastníctve destinácie alebo štátu.

Bude veľmi zaujímavé sledovať ďalší vývoj Bratislavy a veríme, že kongresové centrum už čoskoro otvorí svoje brány.