STM – Múzeum dopravy v Bratislave predstavuje výnimočnú výstavu ENIGMA. Tajný svet šifier, ktorá návštevníkov vtiahne do fascinujúceho sveta kryptológie, šifrovania a tajných komunikačných systémov, ktoré zásadne ovplyvnili moderné dejiny.
Srdcom výstavy je legendárny nemecký šifrovací stroj ENIGMA M3 z roku 1942, ktorý je dnes jediným zachovaným exemplárom svojho druhu na Slovensku. Tento technicky aj historicky unikátny artefakt predstavuje kľúčový nástroj nemeckej armády počas druhej svetovej vojny a symbol jednej z najväčších výziev vo svetovej kryptológii.
Výstava približuje nielen samotný šifrovací stroj, ale aj širší kontext vývoja kryptografie, kryptoanalýzy a steganografie. Návštevníci sa dozvedia, ako sa menil svet utajenej komunikácie počas 20. storočia a ako prelomenie kódov Enigmy ovplyvnilo jeden z rozhodujúcich momentov druhej svetovej vojny.
Silným príbehovým prvkom výstavy je aj história samotného exponátu – jeho nepravdepodobné zachovanie, povojnové utajenie a následné objavenie v súkromnej zbierke, odkiaľ sa v roku 2020 dostal do zbierok Slovenského technického múzea.
Výstava spája historické súvislosti, vedecké poznatky a interaktívne prvky, vďaka ktorým je komplexný svet kódov a šifier prístupný a zaujímavý pre široké spektrum návštevníkov.
Títo predstavitelia neskorej moderny sa vedome hlásili k tradícii moderny medzivojnového umenia a zachovali si všetky jej charakteristické znaky – na jednej strane organizované vystupovanie s vlastným umeleckým manifestom a na druhej strane individuálne tvorivé programy.
Jednou z najdôležitejších charakteristík ich pôsobenia ako skupiny bol spoločný koncept procesu, námetu, témy a obsahu diel, ako aj spoločný postoj k umeleckému a politickému dianiu.
Charakter tvorby však formovali individuálne životné skúsenosti, mentalita, schopnosti a osobné dispozície autorov, ktoré zároveň zaručovali jedinečnosť ich umeleckej tvorby a kréda. V roku 1972 boli členovia Skupiny Mikuláša Galandu v zborníku Za socialistické umenie podrobení tvrdej kritike a vylúčení zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov, čo v tom čase znamenalo aj zákaz vystavovania.
Na umeleckú scénu sa vrátili jednotlivo. Spoločenského uznania zo strany verejnosti aj odborníkov sa umelci v plnej miere dočkali až po roku 1989.
Jeho synovia, ktorí „zdedili“ otcovu lásku k zberateľstvu, pomohli formovať jej podobu a charakter. Zbierka tak čoraz viac vynikala rozsahom a kvalitou oproti prevládajúcim modelom motivácie, princípov a zámerov medzi súkromnými zberateľmi. Koncom 90. rokov sa zbierka vymanila zo súkromia domova svojich majiteľov a stala sa známou verejnosti v Galérii Linea a neskôr v Galérii Horský park. Vďaka zapožičaniu niektorých diel významným inštitúciám výrazne vzrástla jej viditeľnosť aj uznanie.
V roku 2018 bolo približne 150 diel z tejto zbierky darovaných SNG – sochy, maľby, kresby, grafiky, fotografie, objekty a inštalácie – reprezentatívny výber z dvoch generácií zberateľstva rodiny Zubaľovcov s obstarávacou hodnotou približne 3,5 milióna eur. Expozícia predstavuje väčšiu časť tohto veľkorysého daru, gesta bezprecedentného v sedemdesiatročnej existencii galérie.
Korunná veža na Bratislavskom hrade má významnú historickú hodnotu. Bola postavená v 13. storočí a považuje sa za najstaršiu zachovanú stavbu v areáli hradu. V 15. storočí bola začlenená do Hradného paláca ako jeho juhozápadné nárožie. Názov dostala podľa uhorských korunovačných klenotov, ktoré sa tu uchovávali, s výnimkou prerušovaných období medzi rokmi 1552 a 1783. V súčasnosti Korunná veža slúži na viaceré účely. Nachádza sa v nej malá výstava predstavujúca koruny uhorských kráľov, korunovačné medaily a umelecké diela zobrazujúce korunovácie, ktoré sa konali v Bratislave.
Okrem toho po rekonštrukcii slúži horné podlažie veže ako vyhliadková plošina pre návštevníkov. Odtiaľ si môžete vychutnať panoramatické výhľady na Bratislavu a dokonca zahliadnuť tri krajiny: Slovensko, Rakúsko a Maďarsko.
Viac informácií nájdete tu
Impulzom a inšpiráciou bola snaha zachovať veľkú zbierku kníh slovenského spisovateľa a jeho manželky. Nešlo však iba o knihy a knižnicu, ale aj o zbieranie, či presnejšie o zberateľskú posadnutosť.
Knižnica Kornela a Naďy Földváriovcov je jeden z tých nezvyčajných projektov národnej galérie, ktorým rozširuje obvyklé hranice galerijného sveta. Azda aj preto, že jeho iniciátorom bol spisovateľ a režisér Peter Krištúfek, s ktorým ho začali pripravovať.
Miesto: SNG, Esterházyho palác. Viac informácií TU.