Zbierka Galérie Nedbalka zahŕňa aj diela mnohých významných osobností súčasného umenia od druhej polovice 20. storočia až dodnes. Toto obdobie prinieslo rôznorodosť umeleckých smerov a dôraz na individuálny tvorivý akt. Rôzne umelecké prístupy k maľbe a sochárstvu sa stali legitímnymi a jedinečnými napriek tomu, že doba (socialistický realizmus) im neprajala. Napriek tomu vystavení umelci mali odvahu ísť vlastnou cestou a zostať verní svojmu presvedčeniu. Niektorí sa pridŕžajú tradičnejších techník, iní neustále experimentujú a skúšajú nové metódy.

Vystavení autori: Július Jakoby, Ernest Zmeták, Endre Nemes, Viera Kraicová, Stanislav Filko, Rudolf Fila, Milan Dobeš, Ester Šimerová-Martinčeková, Ladislav Guderna, Viera Žilinčanová, Michal Jakabčic, Ján Ilavský, Alexander Mlynárčik, Peter Matejka, Jozef Jankovič, Zora Palová, Juraj Rusňák, Rudolf Uher, Július Koller, Marián Čunderlík, Agnesa Sigetová.

Cieľom tejto výstavy s dielami stáleho i premenlivého charakteru je byť verejným priestorom na diskusiu o aktuálnych kultúrnych témach.

Výstava umenia od konca 50. rokov 20. storočia vám predstaví umelecké diela autorov, autoriek a kolektívov zo zbierok SNG, ktoré pokrývajú viac ako 70 rokov rozmanitých umeleckých tendencií rozvíjajúcich sa po období modernizmu a po druhej svetovej vojne.

Uvidíte výber diel rôznych médií a umeleckých žánrov a začnete chápať ich vzájomné prepojenia, autorské ukotvenie a kontexty. Zároveň sa zamyslíte nad konceptom súčasnosti a nad tým, čo pre nás znamená.

Slovné spojenie „múzeum súčasného umenia“ možno vnímať ako oxymoron vzhľadom na protichodný význam slov „múzeum“ a „súčasné umenie“. Múzeá sa tradične považujú za miesta, kde sa nachádzajú artefakty z minulosti, ktoré prezentujú históriu a kultúru dávnych čias. Súčasné umenie na druhej strane odkazuje na umenie našej doby, ktoré je inovatívne, experimentálne a často nekonvenčné. Spojenie týchto pojmov je v slovenskom prostredí rovnako rozporuplné ako politické, keďže podobná inštitúcia na Slovensku stále chýba.

Grafické kabinety — výstižne nazvané „svetský“ a „biblický“ podľa prevládajúcej témy grafických listov — sa zachovali ako nástenná výzdoba interiéru v dvoch miestnostiach reprezentačného podlažia Mirbachovho paláca, pravdepodobne na objednávku jedného z pôvodných majiteľov budovy. Obsahujú 290 rytín, leptov a mezzotintov z druhej polovice 17. a 18. storočia, dodatočne kolorovaných neznámymi autormi.

Svetský kabinet ukrýva 84 grafických listov francúzskeho, talianskeho a anglického pôvodu, umiestnených v jednotlivých paneloch štvorstupňovej dekoratívnej inštalácie. Zbierka zahŕňa pastorálne, alegorické, historické, mytologické, žánrové a dva biblické motívy.

Najrozsiahlejšiu skupinu diel tvoria grafiky podľa obrazov flámskeho maliara Petra Paula Rubensa. Medzi ďalšie zaujímavé grafiky patria rytiny podľa diel Françoisa Bouchera, Charlesa Josepha Dominiqua Eisena, Jeana-Baptista Le Princea, Pierra Mignarda, Louisa de Boullogne, Pietra da Cortonu, Angeliky Kauffmanovej a ďalších.

V biblickom kabinete sa nachádza 206 grafických listov rôznych veľkostí, výlučne s posvätnými motívmi. Pôsobivé diela talianskeho pôvodu sú umiestnené vo väčších formátoch v strede troch stien, zatiaľ čo menšie grafiky holandského, nemeckého, francúzskeho a talianskeho pôvodu možno nájsť na okrajoch a na východnej stene. Najrozsiahlejšia séria grafík pochádza od holandských umelcov Caspara a Jana Luykenovcov, ako aj od Francesca Antonia Meloniho.

Za zmienku stoja aj grafické listy podľa predlôh Jacopa Amigoniho, Giuseppeho Zocchiho, Giovanniho Battistu Pittoniho, Pietra Longhiho, Francesca Guardiho a ďalších. Viaceré diela, napríklad podľa predlôh Franza Sigrista st., Gottfrieda Bernharda Göza a rytcov Jakoba Gottlieba Thelotta a pravdepodobne Georga Philippa II. Rugendasa, vydalo nemecké vydavateľstvo Johanna Georga Hertela.

Viac informácií nájdete tu

Korunná veža na Bratislavskom hrade má významnú historickú hodnotu. Bola postavená v 13. storočí a považuje sa za najstaršiu zachovanú stavbu v areáli hradu. V 15. storočí bola začlenená do Hradného paláca ako jeho juhozápadné nárožie. Názov dostala podľa uhorských korunovačných klenotov, ktoré sa tu uchovávali, s výnimkou prerušovaných období medzi rokmi 1552 a 1783. V súčasnosti Korunná veža slúži na viaceré účely. Nachádza sa v nej malá výstava predstavujúca koruny uhorských kráľov, korunovačné medaily a umelecké diela zobrazujúce korunovácie, ktoré sa konali v Bratislave.

Okrem toho po rekonštrukcii slúži horné podlažie veže ako vyhliadková plošina pre návštevníkov. Odtiaľ si môžete vychutnať panoramatické výhľady na Bratislavu a dokonca zahliadnuť tri krajiny: Slovensko, Rakúsko a Maďarsko.

Viac informácií nájdete tu