Od – vrátiť zrak: Inakosť (na) (polo)periférie(i)

Na európskych perifériách sa celé desaťročia ignorovali úvahy o zapletenosti v dejinách kolonializmu a dekolonizácie, ktoré formovali verejný diskurz na globálnom Juhu aj na globálnom Severe. Štáty stredovýchodnej a juhovýchodnej Európy sa kolonizačných snáh väčšinou priamo nezúčastňovali a počas rôznych verzií štátneho socializmu vyjadrili svojím protiimperialistickým postojom deklaratívne antikoloniálne stanovisko. Avšak európske periférie, historicky v područí rôznych impérií až do začiatku 20. storočia, boli ovplyvnené dejinami kolonializmu a koloniality. V dôsledku toho boli súčasťou globálnych vzťahov vytvorených týmito dejinami. Diela prezentované v rámci výstavy pristupujú k otázke inakosti a dekolonizácie z hľadiska potreby dekolonizácie krajín, ktoré tvoria to, čo nazývame stredovýchodnou a juhovýchodnou Európou. Mnohé z týchto krajín boli historicky súčasťou európskych impérií, ktoré prekvitali vďaka vykorisťovaniu umožnenému práve koloniálnou expanziou. Treba však mať na pamäti aj to, že tieto periférie boli rôznymi spôsobmi hodnotené a vymedzované ako iné zo strany Západu, čo bolo zjavné počas rozpadu bývalého socialistického systému v 90. rokoch.

Umelecké projekty prezentované v rámci výstavy Od – vrátiť zrak: Inakosť (na) (polo)periférie(i) ponúkajú komparatívny pohľad na dekolonizáciu v krajinách stredovýchodnej a juhovýchodnej Európy. Diela Kvet Nguyen, Christiana Guerematchiho a umeleckej dvojice Doplgenger sa zaoberajú menej známymi antikoloniálnymi dejinami Československa a Juhoslávie. Anna Dasović skúma v rámci svojho umeleckého výskumu stupňovanie prisudzovania inakosti a jeho genocídne dôsledky v prípade vojenských konfliktov v Juhoslávii, zatiaľ čo Anca Benera a Arnold Estefán dávajú do súvislosti politické podmienky, ktoré umožnili nástup fašizmu, s jeho pretrvávajúcou hrozbou v súčasnosti. Práce Ferenca Grófa, Daniely Ortiz, Minny Henriksson, Ľuboša Kotlára a Roberta Gabrisa sledujú dejiny vývoja rasistickej ideológie a jej súčasnú podobu ako utláčateľského nástroja používaného proti ľuďom označovaným za iných.

Program výstavy rozšíria aj komentované prehliadky s kurátorkou Ivou Kovač, masterclass o politike pohyblivých obrazov pod vedením umeleckej dvojice Doplgenger a seminár zameraný na akademický a umelecký výskum dokumentujúci komplexnú históriu periférnych európskych regiónov cez prizmu dekoloniality.