Umenie Fantastického Odhmotnenia

Trochu komplikovaný názov výstavy vychádza z jedného diela Júliusa Kollera. Neznamená to však, že výstava je venovaná ufológii či inej „záhadológii“ ako inšpiráciám umenia. Ide o príbeh konceptuálneho umenia na Slovensku, presnejšie jeho prvej, najdôležitejšej fázy v období 1963 – 1972.

Na výstave bude možné vidieť práce troch hlavných predstaviteľov tohto smeru – Júliusa Kollera, Stana Filka a Petra Bartoša, ale aj diela Milana Adamčiaka, Alexa Mlynárčika, Rudolfa Sikoru, Dezidera Tótha a ďalších. Sú to diela notoricky známe, ale aj zriedka vystavované či vôbec nevystavené, ktoré vznikali, až pokým celkom nevyhasli „sweet sixties“.

Prečo Umenie Fantastického Odhmotnenia? Tvorcovstvo výstavy sa chcelo vyhnúť pojmu konceptualizmus, ktorý sa v posledných desaťročiach stal pojmom príliš širokým a nezreteľným, a zároveň pomenovať istú príznačnú črtu tohto typu umenia v slovenskom kultúrnom prostredí.

Slovenský konceptualizmus totiž nebol hard core konceptualizmom alebo ultra-konceptualizmom, analytickým a systematickým smerom, vychádzajúcim z lingvistickej filozofie, tak ako je známy zvlášť v anglosaských krajinách. Išlo skôr o voľnejší typ dematerializovaného umenia – umenia pojmov, ideí, plánov, projektov a myšlienkových konceptov, ktoré môže, ale nemusí byť zhmotnené v artefaktoch.

Na Slovensku sa odhmotnenosť v umení často prejavovala nepredvídateľným spôsobom, bola nesystematická, ale očarujúco nevyspytateľná a v istom zmysle aj fantastická. Z toho plynie jej neskoršie uznanie vo svete. Napokon aj hard core konceptualista Lawrence Weiner pripustil, že konceptuálni umelci sú skôr mystici ako racionalisti. Na Slovensku skôr transcendenti, pretože v bezvýhradne sekularizovanej spoločnosti takzvaného socializmu sa tento druh umenia stal médiom transcendencie.