Umenie, ktoré zostalo

Výstava predstavuje dlhé roky nevystavovaný (zabudnutý) súbor diel prevažne zo zbierky Slovenskej národnej galérie, ktoré inštitúcia získala z legendárneho Medzinárodného bienále mladých výtvarníkov Danuvius 68, uskutočneného za dramatických okolností po augustovej okupácii Československa, v kurátorskej koncepcii Ľubora Káru.

Bienále ako historicky dôležitá prehliadka z roku 1968 je priblížená cez dobové dokumenty a najmä diela slovenských, českých a zahraničných autorov ako J. Jankovič, M. Šutej, S. Filko, A. Frohner, A. Kučerová, G. Pisani, M. Raysse, M. Ikeda, H. Akiyama, N. Plíšková, J. Hilmar, V. Popovič, P. Binder, E. Ovčáček, J. Bartusz a ďalší. Výstava o výstave nemá charakter rekonštrukcie, je znovuobjavením dávno zabudnutého a upozorňuje na ambíciu (minulú i dnešnú) zbierať a vystavovať nielen slovenské či československé umenie, ale aj umenie mimo hraníc a orientovať sa na medzinárodnú spoluprácu v zmysle otvoreného, kritického modelu galérie globálneho veku.

Bienále v roku 1968 prezentovalo pluralitne a bez ideologických obmedzení diela mladého umenia – tradičné druhy ako sochu, grafiku, maľbu spolu s progresívnymi umeleckými tendenciami, medzi ktorými kraľoval dobovou kritikou oceňovaný objekt a environment. Na výberovej, veľkoryso koncipovanej prehliadke v bratislavskom Dome umenia sa stretli mladí umelci do 35 rokov z celého sveta – 71 československých výtvarníkov a 49 zahraničných umelcov zo 16 krajín, okrem Sovietskeho zväzu, ktorý nezastupoval ani jeden autor.

Prehliadka sa stala jedinou a zároveň poslednou slobodnou konfrontáciou česko-slovenských umelcov s aktuálnym západným, východoeurópskym a stredoeurópskym umením tesne pred normalizačnou izoláciou, ktorá radikálne zmenila podobu umenia obmedzením akýchkoľvek priamych kontaktov.