Korunovačné mesto

Roky sa táto slávnosť konala v Stoličnom Belehrade (maďarsky Székesfehérvár), no v roku 1563, keď mal byť za budúceho uhorského panovníka korunovaný Maximilián Habsburský (rok pretým bol zvolený aj za rímsko-nemeckého cisára), bolo tradičné korunovačné mesto Székesfehérvár pod nadvládou Osmanskej ríše.

Situácia sa vyriešila presunutím tohto top podujatia do Bratislavy, ktorú vtedy Slováci volali Prešporok, Nemci Pressburg a Maďari Pozsony. Prečo práve Bratislava? Lebo od roku 1536 bola vyhlásená za hlavné mesto celého Uhorska. V 16. storočí mala hradby s vodnou priekopou, opevnený hrad, mohutnú rieku, ktorá tvorila prirodzenú ochranu z juhu, takže mesto nebolo dobyté Osmanskou ríšou.

Počas ceremónie bol tak budúci kráľ v bezpečí, rovnako ako aj šľachta a duchovenstvo zúčastňujúce sa korunovácie nového uhorského vládcu. Práve Maximiliána (vo funkcii rímsko – nemeckého cisára známy ako Maximilián II.), panovníka, ktorý ako prvý prijal v Bratislave uhorskú korunu, pripomína na Hlavnom námestí veľká renesančná fontána, ktorú dal postaviť v roku 1572.

V Bratislave bolo do roku 1830 korunovaných ďalších desať kráľov a sedem kráľovských manželiek. Známa Mária Terézia, bola 25. júna 1741 korunovaná za kráľa (teda bola plnohodnotným vládcom, nie manželkou panovníka). Za jej 40-ročnej vlády sa mesto stalo naozajstným centrom uhorskej časti Habsburskej monarchie a Bratislavský hrad bol prestavaný na barokovú kráľovskú rezidenciu. Zaslúžila sa aj o to, že Bratislava sa zaradila medzi významné kultúrno – spoločenské mestá Európy a zostala ním dodnes.

Bratislava bola skutočnou križovatkou kultúr a národov. Za masívnymi mestskými hradbami si mešťania i šľachtici  uhorského, rakúskeho, nemeckého či talianskeho pôvodu stavali výstavné domy a mestské paláce. Rozvíjali sa remeslá pričom majstri sa združovali do špecializovaných cechov, ktorých bolo až 72. Dunaj ako hlavná dopravná a obchodná tepna spájal mesto so susednými metropolami.

Po korunovácii Márie Terézie

V roku 1740 zaznamenala Bratislava významný urbanistický rozvoj a táto vplyvná panovníčku ju urobila hlavným mestom uhorskej časti jej rozsiahlej ríše. Mária Terézia prestavala Bratislavský hrad na honosné barokové sídlo a súčasná rekonštrukcia hradu sa snaží zachytiť veľkoleposť obdobia jej vlády vrátane barokovej záhrady a jazdiarne.

Mária Terézia verila, i keď možno trochu predčasne vzhľadom na napoleonské vojny na začiatku 19. storočia, že  gotické opevnenie už viac nie je potrebné a ku koncu svojej dlhej a úspešnej vlády dala príkaz na jeho zbúranie. Toto nariadenie malo významný vplyv na urbanizmus Bratislavy, lebo umožnil, aby sa stará časť mesta mohla prepojiť s predhradiami a mesto mohlo postupne expandovať. Keď jej syn Jozef II. presťahoval väčšinu hlavných krajinských úradov z mesta, budúcnosť Bratislavy, ako významného mesta to už neohrozilo.

Bratislavské korunovačné dni

Atmosféru korunovačných slávností môžete v súčasnosti zažiť každoročne, pričom organizátor – Bratislava Tourist Board prináša každý rok novinky a mení sa aj trasa korunovačného sprievodu. Počas historických korunovácií uhorských kráľov však mala celá ceremónia presne stanovený priebeh. Budúci panovník zišiel z hradu do mesta a v Dóme sv. Martina bol korunovaný. Odtiaľ novozvolený monarcha spoločne so svojím sprievodom prechádzal mestom. Po prvom stretnutí s poddanými na Hlavnom námestí sa zastavil vo františkánskom kostole, aby vybraných mužov pasoval za rytierov Zlatej ostrohy. Ďalšou významnou časťou bolo zloženie prísahy za mestskými hradbami blízko Michalskej brány. Nakoniec samotný sprievod dorazil na korunovačný pahorok pri Dunaji (dnešné Námestie Ľudovíta Štúra), kde nový kráľ ukázal mečom na všetky svetové strany, čím symbolicky prisľúbil ochranu svojmu kráľovstvu.