Kontaktujte nás

Vaše telefonické dopyty radi zodpovieme počas pracovných dní v čase od 9:00 do 16:00.

Môžete nás tiež kontaktovať e-mailom na adrese touristinfo@visitbratislava.com.

Radi vás privítame aj osobne v Turistickom informačnom centre počas otváracích hodín:
Pondelok – Piatok: 9:00 – 16:00
Sobota: 10:00 – 15:00
Nedeľa: zatvorené

 

Infolinku s prepisom nájdete na tomto linku

Hrad Devín

Hradná ruina týčiaca sa na vysokom brale nad sútokom riek Dunaja a Moravy patrí k najvýznamnejším historickým a archeologickým lokalitám v strednej Európe.

Navyše ponúka očarujúcu prírodnú scenériu s neopakovateľným výhľadom. Jedinečne dokumentuje históriu osídlenia dnešného Slovenska. Vďaka jeho strategickej polohe bol hradný kopec osídlený už v praveku a kontrolovali ho alebo oň bojovali mnohé národy. Sídlili tu Kelti, Rimania z neho kontrolovali svoju hranicu, Slovania tu vybudovali obávanú pevnosť a neskôr hrad po stáročia strážil západnú hranicu uhorského kráľovstva. Mnohokrát bol dobytý, ale vždy bol znovu opravený a zosilnený. Napokon nebol zničený v boji, ale bezdôvodne vyhodený do vzduchu francúzskym vojskom v roku 1809. Komu nezaimponuje niekoľko tisíc rokov histórie, ten bude očarený prírodnou scenériou a fantastickým výhľadom.

Nezabudnuteľný výhľad sa naskytá aj z horného hradu, kde je inštalovaná stála expozícia Hrad Devín v 13. – 20. storočí. Prostredníctvom archeologických nálezov  z hradu Devín doplnených o historické skutočnosti sú tu prezentované jednotlivé fázy budovania hradu. Expozícia je umiestnená v atraktívnych priestoroch hradného skalného brala.

Miesto na sútoku riek Dunaja a Moravy bolo osídlené od praveku. Po Keltoch od 1. – 4. storočia bol Devín súčasťou systému Limes romanus. V 9. storočí je spojený s menom kniežaťa Rastislava. Postupne na hornom hrade vznikla pohraničná kráľovská pevnosť. V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. V roku 1961 bol vyhlásený za NKP.

Na hrade sa pravidelne konajú aj komentované prehliadky v slovenskom jazyku, každý deň o 10:15, 11:00, 13:15, 14:00, 15:00 a 16:00.

Otváracie hodiny:

  • marec a október: utorok – nedeľa od 10:00 do 17:00 (posledný vstup 16:30)
  • apríl až jún, september: utorok – nedeľa od 10:00 do 18:00 (posledný vstup 17:30)
  • júl a august: utorok – nedeľa od 10:00 do 19:00 (posledný vstup 18:30)
  • november až február: utorok – nedeľa od 10:00 do 16:00 (posledný vstup 15:30)
  • 100% zľava s Bratislava Card – platí na jednorazový vstup

Od Nového mosta premáva autobus č. 29 priamo pod hrad. K hradu sa je možné dostať aj loďou po Dunaji – viac info nájdete www.lod.sk.

Zaujímavosti o hrade Devín

Slovanská bazilika: V 9. storočí sa z Devína stalo dôležité centrum prvého štátneho útvaru západných Slovanov – Veľkej Moravy. Bola tu vybudovaná veľká pevnosť s kostolom na vrchole kopca. Nájdete tu zrekonštruované základy tohto kostola a jeho malý model.

Jaskyne: V skalnom brale boli využívané už v praveku, neskôr Rimanmi a Slovanmi. Prechádzajú celou skalou a postupne boli upravované. Neskôr boli napojené na horný hrad a využívali sa na uskladnenie potravín. Časť je sprístupnená a obsahuje zaujímavú výstavu venovanú histórii hradu.

Veľkomoravská misia svätých Cyrila a Metoda: Na tejto tematickej ceste spoznáte prostredníctvom špeciálnej mobilnej aplikácie a mapy s príbehom pamiatky miesta spojené s Veľkou Moravou nesúce odkaz solúnskych bratov, ktorej súčasťou bol aj Devín. Vierozvestcovia, ktorí sem prišli v roku 863, zohrali na našom území kľúčovú úlohu pri šírení liturgie – a to vytvorením hlaholiky – prvého písma prispôsobeného na slovanskú reč, ako aj získaním pápežského súhlasu na to, aby mohla byť staroslovienčina liturgickým jazykom. Okrem poznávania kultúrno-historických pamiatok či prírodných jedinečností na tejto ceste spoznáte aj regionálnu gastronómiu či tradície, oblastné zvyklosti, lokálne produkty a zažijete veľa dobrodružstva.

TIP: Devínsky ríbezlák Vinohradníctvo bolo v minulosti jednou z hlavných činností Devínčanov. Archeologické nálezy nádob na víno a nástrojov na pestovanie viniča pochádzajú ešte z čias Keltov. Najviac dôkazov o vinohradníctve je z obdobia staroslovanského osídlenia v 9. – 10. storočí. Ríbezle vraj v Devíne vysadili vo väčšom rozsahu po tom, ako koncom 19. storočia zničila nákazlivá choroba mnohé vinice v celej Európe, vrátane tých devínskych. V roku 1922 Alois Sonntag založil veľkovýrobu ríbezľového vína. Okrem neho vyrábal aj ríbezľový vermut, ktorý získal zlatú medailu na výstave v Paríži. Odvtedy sa devínsky ríbezlák stal fenoménom, známym široko – ďaleko.