Infolinka s online prepisom
Dni technických pamiatok – konferencia
Konferencia venovaná Dňom technických pamiatok
Organizátor: Slovenský pamiatkový úrad
Miesto konania: Vodárenské múzeum, 26.9.2017
Program konferencie bol venovaný prezentácii zachovaných technických pamiatok na území Bratislavy a Slovenska. Účastníkmi konferencie boli pamiatkári, zástupcovia Ministerstva kultúry, múzeí, členovia a priatelia záujmových klubov. Mnohé technické pamiatky na území Bratislavy boli v 2. polovici 20. storočia zbúrané, pretože ľudia tej doby ich nepovažovali za súčasť histórie z dôvodu, že neboli vyzdobené ornamentmi. Väčšina technických pamiatok bola navrhnutých a vybudovaných začiatkom 20. storočia, navrhli ich nielen naši – ale aj maďarskí, rakúski a nemeckí architekti, čo bol dôsledok toho, že sme boli súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie. Práve Mária Terézia sa zaslúžila nielen o kultúrny ale aj hospodársky a sociálny rozvoj Prešporka a jej reformy predstavujú základ pre súčasné školstvo a fungovanie štátu.
Za Bratislavu boli odprezentované nasledovné témy:
Prečerpávacia stanica v Zimnom prístave (Mgr. Lenka Halásová) , Feiglerovci a industriálna Bratislava (prof. Ing. Arch Jana Pohaničová) , Projekt premeny lode Šturec na lodné múzeum a múzeum riečnej dopravy ( Ing. Ernest Húska) , Múzejno-dokumentačné centrum železníc SR a jeho zbierky (Ing. Michal Tunega) , Dvojnápravové električky v Bratislave 1895 – 2017 (Erik Žiak, DPB a.s.), Bratislavská Viedenská električka – predchodca dnešných vlakoelektričiek (Peter Martinko), Československé opevnenie a Múzeum petržalského opevnenia (Ing. Martin Kubala), Budova Slovenského rozhlasu (Ing. arch. Štefan Bekeš PhD.). Na záver prednášok sa konala komentovaná prehliadka ostrova Sihoť.
Niekoľko zaujímavých poznatkov z vybraných prednášok
Prečerpávacia stanica odpadových vôd v Zimnom prístave
Bola postavená v rokoch 1904-5. Zachovala sa ako jediná z troch takýchto staníc na území mesta. Odvádzala kanalizačné splašky do Dunaja a pri povodniach bránila vytopeniu mesta. Kvôli nej bol odklonený most Apollo. Svoju činnosť skončila v roku 1992. V roku 2011 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Feiglerovci a industriálna architektúra
Feiglerovci boli architekti a stavitelia, ktorí zmenili Bratislavu 19. storočia na moderné mesto. Z rodiny Feiglerovcov to boli predovšetkým Ignatz Feigler starší, Ignatz Feigler mladší a Alexander Feigler. Navrhli a postavili viacero významných budov ako napr.: Mestské plynárne, Mestské vodárne, prečerpávaciu stanicu na ostrove Sihoť, či stanicu konskej železnice, ktorá bola prvou konskou železnicou v Uhorsku. Dielom Feiglerovcov bol aj pivovar Stein, továreň Patrónka a Dynamit Nobel, továreň Stollwerk, rovnako budovu Vodárenského múzea.
Zimný prístav a Loď Šturec
Plocha Zimného prístavu zaberá 50 ha. Začal sa rozvíjať v druhej polovici 20. storočia, kedy bol zregulovaný tok Dunaja. Nazýva sa aj zabudnutou časťou mesta. Kedysi bol situovaný na okraji mesta, no dnes sa nachádza prakticky v jeho strede a má značný rozvojový potenciál aj pre cestovný ruch. Nachádza sa tu 5 národných kultúrnych pamiatok a funkcionalistická budova Skladu č. 7, ktorá bola postavená v 20-tych rokoch 20. storočia. Pri Sklade č. 7 sa od roku 1923 začal organizovať Dunajský veľtrh, ktorý bol neskôr presunutý do PKO a následne do Incheby. Bol to na tú dobu významný veľtrh – neskôr slúžil aj ako veľtrh cestovného ruchu.
Národné kultúrne pamiatky v Zimnom prístave:
- Loď Šturec bola postavená v roku 1937 (pred vojnou nazývaná Tanková loď Štúr). Loď krstil Milan Hodža, prvý slovenský predseda vlády 1. Československej republiky. V roku 1944 bola pri bombardovaní Apolky časť lode zničená a musela sa o 14 metrov skrátiť. Loď je výnimočná svojou nitovanou konštrukciou, podobnou akú mal aj Titanic. Po vojne slúžila ako výletný remorkér pod názvom Šturec, jeho dĺžka je 56 metrov, je tak najväčšou hnuteľnou pamiatkou v meste. V rokoch 2013 – 2014 bola loď zverená Múzeu dopravy, naložili ju na lodný výťah a začala prebiehať jej rekonštrukcia. Loď bude súčasťou expozície Múzea dopravy, zostane však na pôvodnom mieste v prístave, nebude položená na vode – ale na výťahu, aby bolo vidno celkovú siluetu lode). Múzeum dopravy sa s touto jednou loďou stalo členom siete Európskych riečnych múzeí.
- Prečerpávacia stanica odpadových vôd (info viď vyššie)
- Lodný výťah
- Dom lodníkov
- Lodná dielňa
Bratislavská viedenská električka
Bratislavská viedenská električka bola v podstate predchodcom súčasných vlakoelektričiek (train-tram), ktoré v súčasnosti premávajú medzi niektorými mestami v Nemecku a Francúzsku. Trať bola otvorená 1. februára 1914, merala 70 km a spájala centrum Viedne s centrom Prešporka. Návrh na prepojenie Viedne a Bratislavy vypracoval Ing. Josef Tauber v roku 1898 , spočiatku to vyvolalo pobúrenie. Z Viedne po Grosss Schwechat viedla vozne električková lokomotíva – od Gross Schwechatu po Kopčany vlaková lokomotíva a od Kopčian do centra Prešporka po Námestie Korunovačného pahorku znova električková lokomotíva. V januára 1919 bola premávka cez Most Františka Jozefa zastavená. Doprava medzi Viedňou a Kopčanmi bola obnovená vo februári 1923 diaľkovými vlakmi. Viac info získate na stránke: https://imhd.sk/ba/doc/sk/16196/Historia-bratislavskeho-useku-Viedenskej-elektricky. Základy nástupišťa viedenskej električky nájdete v Sade Janka Kráľa.
Depo Kopčany bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku
Dvojnápravové električky v Bratislave
V roku 1895 bola v Bratislave spustená prvá mestská električková dráha, bola jednou z najstarších v Európe a prvých na svete. V Bratislave sú až do dnes úzkorozchodné trate a prvé električky dosahovali rýchlosť 20 km/hod, dnes majú električky povolenú maximálnu premávkovú rýchlosť 65 km/hod., ich konštrukčná rýchlosť je 75 km/hod.
Múzeum Petržalského opevnenia
Predpokladáme, že vedomosť o tomto pevnostnom systéme predvojnového Československa máte.
Boli budované v rokoch 1935 – 38 ako reakcia na nástup Adolfa Hitlera k moci, kompletne dobudovaný bol iba petržalský úsek. Jedná sa o masívne bunkre z betónu a ocele s dvomi strielňami. Počas II. svetovej vojny ich využívala nemecká armáda a počas „studenej vojny“ ich využívala pohraničná stráž. Múzeum Petržalského opevnenia – Bunker BS – 4 Lány – bolo založené v roku 2011.
