Čím dlhšie žijem, tým je život krajší

Názov jej aktuálnej výstavy The longer I live, the more beautiful life becomes je citát z textu F. L. Wrighta. Fulková si Wrightove slová privlastnila ako metaforu svojej neutíchajúcej radosti z cestovania, ktorá nespočíva v dosiahnutí cieľa, ale predovšetkým v ľuďoch, ktorých po ceste stretáva, v meniacich sa scenériách, v objavovaní nepoznaného, ktoré jej dáva novú silu. Na myseľ pritom prichádza iný známy citát: Necestujeme, aby sme unikli pred životom. Cestujeme, aby život neunikol nám.

Príťažlivosť výstavy podčiarkuje citlivý dizajn Pala Chomu, ktorý premieňa komorný priestor galérie na malý „skicár“, v ktorom sa na chvíľu môžeme túlať spolu s autorkou. Aj keď zatiaľ len prstom po mape.

Výstava tvorí súčasť dlhšieho cyklu komorných výstav Myslieť kresbou s podtitulom Kresba v úžitkovom umení a dizajne, ktoré v roku 2022 uvedie Galéria NOVA najstaršia galéria na Slovensku.

Mária Fulková ako novodobý nomád, ktorý rád objavuje nové miesta, pracuje a tvorí vždy tam kde sa práve nachádza. Je mimoriadne otvorená novým podnetom a príležitostiam a nemá problém kedykoľvek sa zbaliť a vyraziť na cesty. Väčšinou cestuje sama, najradšej vlakom a naľahko (s tým najnutnejším v batohu). Na svojich „výpravách“ je ochotná zmoknúť, sem-tam aj trochu mrznúť, siahnuť si na dno a pocítiť to, pre čo sa umelci oddávna vydávali do sveta: intenzívne zážitky a možno aj lepšie spoznanie samej seba.

Svoje cestovateľské „trajektórie“, zaznamenávané v priebehu posledných dvoch desaťročí, nám Fulková na výstave približuje tým najelementárnejším spôsobom – prostredníctvom kresieb. V čase, kedy väčšina z nás – turistov 21. storočia, bezmyšlienkovite zahlcuje fotografiami pamäte smartfónov, Fulková svoje zážitky zaznamenáva zdanlivo anachronicky – ceruzkou alebo perom do malých skicárov, ktoré sú na cestách je stálou výbavou. Nachádzame v nich portréty náhodných okoloidúcich, výjavy z kaviarní, staníc a prístavov, obrazy plynúcej krajiny zachytené z vlaku či autobusu, náčrty rôznych navštívených obydlí či budov.

Fulková sa tu prejavuje ako citlivá pozorovateľka, schopná zaznamenať autentické momentky a atmosféru miesta, okúzlenie mestským životom a pestré ľudské typy. Opačným pólom sú minimalistické náčrty prírodných scenérií, ktorých charakter dokáže zobraziť niekoľkými ťahmi v kresliarskej skratke.