Gérard Rancinan, Caroline Gaudriault: A Spirit of Time

„Duch času je jeho epický dych, vznešený vrchol našej rozvíjajúcej sa éry…“

Súčasné dejiny vo svojom divokom zrýchľovaní sú neúprosným tempom poháňané ľudstvom, ktoré sa priamo konfrontuje s dneškom. Narazilo priamo do antropocénnej epochy bezprostrednosti a technologického obdobia naliehavosti. Vzdialenosť od prebiehajúcich udalostí bola zrušená. Rozlišovanie sa stalo aktom na napnutom lane. Zdá sa, že ľudstvo čoraz viac prežíva než žije, a bez dychu zápasí o to, aby znovu získalo základnú pozíciu. Nie je v pohode s minulosťou, prítomnosť je už takmer zastaraná, má oči len pre svet, ktorý príde, no snaží sa pochopiť, aký svet to bude.

A predsa sa ľudia od počiatku vekov neúnavne zaoberajú tými istými otázkami. Dejiny umenia sú toho dôkazom. Zo storočia na storočie si umelci šepkajú tie isté univerzálne a nadčasové témy: exil, identita, krása, moc, zmysel dejín… Skutočný zmysel dejín…

V týchto fotografických obrazoch, v týchto písaných inštaláciách, predstierané skutočnosti oscilujú medzi teatrálnosťou a svedectvom našich čias. Sú súčasťou historického kontinua a odhaľujú pravdy o svete, ktorý obývame. Umelecké dielo, ktoré zachytáva ducha času, teda nielen dokumentuje realitu; premieňa ho, skúma a nastoľuje otázku, čo znamená „byť nažive“ vo svete v neustálom pretváraní.