Martin Piaček: Malé modely dlhého času

Séria mramorových sôch umiestnených vo výbehu pre sliepky vytvára zmenšené mesto. Architektúru, ktorá už pri narodení vedela o svojej neúplnosti. Každá forma je plán, ktorý sa stal sochami, je súčasne monumentom aj ruinou. Prácu s pôdou vystriedala práca s kameňom, materiál určený prekonať čas sa usadzuje tam, kde čas plynie cyklicky. Tvrdé geometrické formy stretávajú niečo živé — pohyb, rast, premeny ekotopu. Ich umiestnenie medzi novodobé okrídlené dinosaury vypovedá o limitnosti individuálneho snaženia. Vynárajú sa vznešené pozostatky dneška, modely toho, čo sa možno nikdy nepostaví, alebo sa už dávno rozpadlo. Tvary mramoru ostávajú ako drobné cvičenia z márnivosti aj odporu. Idú proti predstave, že človek môže mať posledné slovo nad materiálom či nad časom.