Namiko Uchnárová: Au, to reže!

Študentka VŠVU Namiko Uchnárová (1999) v sérii malieb Au, to reže!, anatomicky skúma prierezy áut či skôr fragmenty domova. Ako vyzerajú vnútornosti auta? Kde sa v nás berie potreba ich zdobiť? A sme ešte ľudia, ak sme ju stratili po ceste? Slovami autorky: „Niektorí ľudia majú v tomto smere prirodzený talent, dokážu zariadiť domovy, pracovné priestory a usporiadať predmety tak, aby odrážali ich vkus, potreby a ambície. Iní, ako ja, zápasia s chaosom zdedeným po predchádzajúcich generáciách – vzťah k predmetom, ktorý je viac hromadením než kurátorstvom.“

Autorka japonsko-slovenského pôvodu so slovenskými črtami tváre, no s japonským krstným menom sa pri predstavovaní stretáva so zmätenými pohľadmi. Vyslovenie mena spôsobí rez – odhalenie identity, čo však bez dovysvetlenia o japonských koreňoch zvyčajne zostáva nepochopené. Prierezy áut sú koncipované na podobnom princípe odhalenia vnútra, ktoré bez chirurgickej presnosti zanecháva trvalé rany. Auto sa stáva pohyblivým archívom a tiež metaforou samotnej autorky. V maľbe rieši spôsoby zachytenia tohto motívu tak, že kontrastuje priestor okolo prierezu a priestor v ňom. Vytvára sériu malieb, kombinovanou technikou akrylovej maľby a sprejovaním cez šablóny. Pokračuje teda v aplikácii prístupu, ktorý vyvinula pre svoje farebné ilustrácie.

V autách nie náhodou chýbajú pasažieri – voňavé stromčeky, dýky, hračky i rôznorodosti prázdnoty pripomínajú svojich majiteľov, tak ako majiteľke hlinená príšerka pripomína seba. Autorka reflektuje vlastný nedostatok potreby dekorovať a pozýva diváka k rozpitvaniu svojho „interného dizajnu“.