Smrť ako perspektíva

„Koniec je to, od čoho začíname.“

So smrťou sa stretne každý – niekto nad ňou premýšľa už v ranom detstve a čuduje sa, či zajtra ráno otvorí oči, inému vpadne do života, keď mu odíde niekto blízky a zrazu pocíti to neznesiteľné prázdno. Téma februárovej prednášky, ktorú pár slovami takto priliehavo vystihol britský spisovateľ T. S. Eliot. Musí byť smrť nutne konečnou zastávkou, alebo môže znamenať nový začiatok? Ako sa vyrovnať s konečnou stratou? Čo sa deje, keď nám zomrie niekto blízky? Prečo odchod niekoho dojme a iného položí na lopatky? Je smrť konečná? Ako sa rozprávať o smrti s deťmi? Čo znamená, keď sa nám sníva o umieraní? Patrí k smrti vtipkovanie? Ako prebieha trúchlenie? A ako uchopiť tanatofóbiu, teda strach zo smrti?

Psychológ Anton Heretik a psychiatrička Andrea Heretiková Marsalová budú rozprávať o životnej udalosti, ktorá nikdy nenechá kameň na kameni. Smrť je odnepamäti súčasťou kultúr – raz má magickú, zahádnú podobu, inokedy spoločnosť strhne jej zničujúca sila.

Anton Heretik a Andrea Heretiková Marsalová budú rozprávať o tom:

• čo je to smrť z pohľadu biológie
• čo znamená nesmrteľnosť
• ako vyzerá smrť v rozprávkach, mýtoch a ľudovej slovesnosti
• čo znamená smrť ako strata
• aký je vzťah medzi smrťou a láskou, no i smrťou a humorom
• čo je dobrá smrť, teda eutanázia
• ako sa so smrťou vysporiadať
• v čom môže byť smrť inšpiratívna