Unspoken Letter

Predstavte si to: muž a žena pod červeným osvetlením, odhaľujúci vzťahy založené na dominancii a submisivite. Sú odetí v sieťovanom oblečení a harnessoch, no ostávajú pokojní.

Pomalým tempom menia svoje polohy: ide o ľúbostný exhibicionizmus, voľnú choreografickú prezentáciu dvoch performerov, ktorí medzi sebou vyvolávajú napätie a odrážajú ho na publikum a fotografujúcich, ktorí sa stávajú súčasťou performance prostredníctvom voyeristického pozorovania a nahrávania.

Masevnina a Michálek nazvali výstavu Unspoken Letter ako poctu Gasparovi Noému a jeho práci s dramaturgiou choreografie, svetla, atmosférou a takmer drogovému kinematografickému zážitku.

Vytvárajú choreografiu a inscenujú javisko svojej performance v rámci priestoru, ktorý uspokojuje ich potreby intimity, citu pre detail a vášne. Ich neustále sa meniace dielo odhaľuje úlomky ich bývalých mileneckých vzťahov, súčasných afér a budúcich partnerských zväzkov.

Prostredníctvom výlučne neverbálnej komunikácie prenechávajú obecenstvu priestor pre interpretáciu na základe vlastnej skúsenosti a ich prítomnosti, ktorou dopĺňajú dielo. Predstavujú situáciu, kde telo odmieta zmyselnosť a namiesto objektu túžby sa stáva manifestom v priestore.

Od roku 2017 vykresľujú Masevnina a Michálek intimitu a fyzickosť, ktoré vyvierajú z ich expresívneho hlasu, ktorý sa nebojí hovoriť o bezpodmienečnej láske, spaľujúcej vášni, minulosti romantických vzťahov, sexuálnom a verbálnom zneužívaní, znásilnení a domácom násilí – všetko v necenzúrovanom prúde emócií a vizuality.