Valentin Oman: Ecce Homo

Pri príležitosti 90. narodenín Valentina Omana (1935, Villach, Rakúsko) sa v roku 2025 uskutoční niekoľko národných a medzinárodných výstavných projektov ako pocta jeho dielu.

Doteraz najrozsiahlejšiu výstavu tohto umelca s približne 140 prácami si môžete pozrieť v Danubiana Meulensteen Art Museum v Bratislave. Prezentácia vybraných skupín diel z najdôležitejších tvorivých období na oboch poschodiach múzea predstavuje retrospektívny prierez od ranej tvorby v šesťdesiatych rokoch 20. storočia až po novšie maľby a inštalácie. Návštevníci výstavy sa vydajú na cestu časom trvajúcu viac ako 60 rokov, aby sledovali stopy umelca pri hľadaní dokonalého fragmentu.

Ecce Homo – „Ajhľa človek“ je nielen názvom výstavy, ale aj ústrednou témou diel tohto korutánskeho Slovinca. Človek vo všetkých svojich aspektoch a podobách predstavuje stredobod tvorby Valentina Omana a topos jeho tvorivých cyklov. Súčasnosť nám ukazuje, že téma „Ecce Homo“ je civilizačne, politicky a v kontexte digitálneho veku stále aktuálna. Reliéfne, viacvrstvové a fragmentárne zobrazenia človeka pripomínajú fresky. Výrazný formálny a materiálový jazyk jeho diel pramení z imaginatívnych podnetov z prírody a civilizácie a opiera sa o technicky zložité a viacvrstvové postupy, na ktorých Valentin Oman pracoval celé desaťročia, aby sa imaginatívny stimul v celej jeho (ne)dokonalej kráse a kvalite mohol čo najlepšie premeniť na obraz. „Svojím postupom na pracovnej stene v ateliéri môžem pomocou gázovej vrstvy a dekolážovaním po zaschnutí
eliminovať rutinu maľby. Niekoľkonásobným opakovaním tohto postupu získajú dekoláže amorfnú štruktúru pominuteľnosti. Tak vzniká materiál pre obrazy „Ecce Homo.“

Inšpiratívny svet prírodných tvarov zohráva najmä pri vzniku obrazov Valentina Omana kľúčovú úlohu. „Znova a znova vidím v prírode vzory svojho vlastného formálneho jazyka.“ Prírodné motívy, ako sú tvary oblakov a ľadové obrazce, kamenné štruktúry, ale aj stopy civilizácie, napríklad hrdza na odpadkových košoch, staré múry alebo dekolážované plagátové steny, vzbudzujú umelcovu zvedavosť a inšpirujú ho. Zároveň podnecujú predstavivosť a slúžia ako zdroj umeleckej inšpirácie pri vzniku fragmentárnych tabuľových obrazov a inštalácií. „Pozrite sa na staré múry a oblaky,“ napísal v tejto súvislosti Leonardo da Vinci. Abstraktné tvary vedú Valentina Omana k tomu, aby v nich hľadal figurálne prvky a rozvíjal ich. Pritom má vždy prednosť zachovanie nedokonalého, nedokončeného, prosto, tajomstva. „Odjakživa som mal radšej fragmenty, platí to aj pre moje obrazy, ktoré sa tak stávajú tajomnejšími. Fragment ponecháva priestor pre tvorivú fantáziu. Môže predstavovať vznik a zánik. Mojím jediným pomocníkom je náhoda, ktorá ponúka vždy niečo prekvapivé, podnetné a pritom
nie umelo zostrojené, niečo, čo treba objaviť. Vždy ma viac fascinovala fragmentárnosť, krehkosť, viacvrstvovosť než niečo hotové a príliš ľahko rozpoznateľné. Chcem pre seba i diváka vytvoriť priestor na tvorivú fantáziu.“

Okrem prác prezentovaných na mnohých výstavách doma i v zahraničí vytvoril Valentin Oman približne 80 diel pre verejné priestory a budovy. Predstavuje ich nástenná koláž na retrospektívnej časovej osi. Svojou ucelenou, viacvrstvovou a významnou tvorbou patrí Valentin Oman knajvýznamnejším osobnostiam rakúskeho výtvarného umenia.