Vernisáž výstavy Zákulisie cirkusu

SEDF srdečne pozýva na vernisáž výstavy Jozefa Chromiaka Zákulisie cirkusu v Umeleckom klube Studňa.

„Odpovedzme si úprimne: Aké pocity sme mali ako deti, keď sme šli s rodičmi do cirkusu a zbadali tam klauna? A ako sme sa cítili ako dospelí, keď sme pozerali film s Joaquinom Phoenixom, či čítali knihu Stephena Kinga To? Kedy boli zimomriavky väčšie?
Jozef Chromiak, neprofesionálny fotograf z fotoskupiny Just a Natruc v Žiline, určite zimomriavky z klaunov mal a pravdepodobne aj stále má. Prvý krát v roku 2020, keď trochu nesmelo a s pokorou vstúpil do prvého cirkusu a spýtal sa, či by ho mohol fotiť, ale tak trochu inak, za oponou. Odpoveď bola našťastie kladná a keď sme si pozreli prvú sériu fotografií, povedali sme mu, že by to šlo. Preto oslovil ďalší cirkus a postupne sa rozrastalo nielen jeho portfólio na túto tému, ale zároveň, a čo je pri dokumentárnej fotografií veľmi dôležité, postupne ho v cirkusoch začali brať za niečo prirodzené a dá sa povedať, že svoje. A tak v priebehu piatich rokov, čo sa tejto téme intenzívne venuje, vzniklo niekoľko fotografických sérií z daného prostredia.

Vybrať ucelenú kolekciu na túto výstavu bolo pomerne náročné, pretože príbehov vo fotografiách Jozefa Chromiaka je naozaj veľa. Či už je to dokumentovanie stavania a skladania cirkusových stanov v rôznych mestách Slovenska a Českej republiky, život detí cirkusantov, ktoré sa už od malička priúčajú remeslu rodičov, prostredie maringotiek a karavanov, v ktorých pracovníci cirkusu žijú svoj kočovný život, líčenie a príprava na vystúpenia… Toto všetko fotografie Jozefa Chromiaka pokrývajú. Ak by sme mali spomenúť možno najsilnejší moment jeho cirkusovej tvorby, bol by to asi príbeh Dáše. Táto staršia dáma našla v cirkuse svoj druhý domov (o svojej minulosti, ktorá zrejme nebola ľahká, nerada moc hovorí) a kde paradoxne vystupuje ako mužský klaun. Keď sa pozorne zadívate do jej očí (jej fotografie sú aj na výstave), vidíte tam bolesť, ale aj lásku a nádej.

Aj pre jej príbeh sa dominantnou tému tejto výstavy stal práve klaun – joker (v skutočnosti klauni z viacerých cirkusov). Jozef Chromiak ho prezentuje jednak pohľadom dokumentaristu pred samotným vystúpením v manéži, ale aj formou štylizovaných portrétov v zákulisí cirkusov. Štylizácia je tu namieste, veď samotný klaun je svojím poslaním predstaviteľom niečoho, čím v bežnom živote v skutočnosti nie je.“ (Marián Závacký a Martin Tomáška, kurátori výstavy)