Kontaktujte nás

Vaše telefonické dopyty radi zodpovieme počas pracovných dní v čase od 9:00 do 16:00.

Môžete nás tiež kontaktovať e-mailom na adrese touristinfo@visitbratislava.com.

Radi vás privítame aj osobne v Turistickom informačnom centre počas otváracích hodín:
Pondelok – Piatok: 9:00 – 16:00
Sobota: 10:00 – 15:00
Nedeľa: zatvorené

 

Infolinku s prepisom nájdete na tomto linku

Tri krajiny – Jedna destinácia

Bratislava získala svoj dnešný názov až v roku 1919. Dovtedy bola mestom, ktorého obyvatelia rozprávali trojjazyčne – v slovenskom, nemeckom a maďarskom jazyku.

Hranice troch susedných krajín sa stretávajú na trojmedzí. Je to miesto, kde môžete byť v jednom momente na území troch štátov. Nachádza sa v južnej neobývanej časti Bratislavy a zároveň na pútnickej ceste sv. Jakuba, ktorá vedie do Santiaga de Compostela v Španielsku. Zatiaľčo v minulosti bolo cestovanie na Západ znemožnené vysokým ostnatým plotom a strážnymi vežami, ktoré lemovali slovensko-rakúsku štátnu hranicu, dnes je trojmedzie dostupné zo slovenskej strany bicyklom alebo peši z mestskej časti Bratislava-Rusovce a je súčasťou chráneného vtáčieho územia Sysľovské polia. Okrem hraničného trojhranu tu môžete vidieť aj kamenné sochy, drevený kôl s ostnatým drôtom, ktorý pripomína obdobie totality, ako aj kamenný stôl a lavičky v tvare trojuholníka.

Medzi rokmi 1867 – 1918 bolo dnešné Slovensko, Rakúsko a Maďarsko súčasťou Rakúsko-Uhorska. Bratislava získala svoj dnešný názov až v roku 1919. Dovtedy bola mestom, ktorého obyvatelia rozprávali viacerými jazykmi – väčšina po nemecky, veľká časť po maďarsky, ďalší po slovensky alebo jidiš– a svoje mesto nazývali Pressburg, Pozsony alebo Prešporok. Zmeny štátnych hraníc, zúrenie dvoch svetových vojen a 40 rokov komunizmu našťastie úplne nezničili spoločné dedičstvo, ktoré dnes tvorí Bratislavu.

Populárnou spojnicou medzi Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom sú medzinárodné cyklotrasy v blízkosti Dunaja. Aj vďaka tejto druhej najväčšej európskej rieke je regionálna kuchyňa obohatená o rybárske recepty, ktoré sú súčasťou jedálnička rakúskych, maďarských i slovenských domácností.

Budapešť sa nachádza od Bratislavy ďalej, približne 200 kilometrov. Cesta trvá asi 2 hodiny. Rozvinutá infraštruktúra Bratislavy nadväzuje na významné postavenie územia ako dopravnej a obchodnej križovatky už v období staroveku, kedy ním prechádzala Jantárová cesta.

Rozvinutá verejná doprava prináša aj ďalšiu výhodu. Mestská doprava z Bratislavy ponúka pravidelné cezhraničné spoje do rakúskeho Hainburgu a maďarskej Rajky. Milovníci vína si tak môžu prísť na svoje a ochutnať ho priamo v krajinách, z ktorých pochádza. Najbližšie vinárske oblasti sú Carnuntum či Weinviertel v Rakúsku, Észak-Dunántúl v Maďarsku a Malokarpatská vinohradnícka oblasť na Slovensku, ktorej súčasťou je aj bratislavská Rača, známa svojou Frankovkou.

vinne pivnice

Toto červené víno si obľúbili aj na cisárskom dvore vo Viedni a sama cisárovná Mária Terézia udelila kvôli nemu v roku 1767 Račanom privilégium. Panovníčka mala veľmi rada Bratislavu a na Bratislavskom hrade zriadila kráľovskú rezidenciu, kde žila jej milovaná dcéra Mária Kristína spolu so svojím manželom Albertom Sasko – Tešínskym. Tento nadšenec umenia už počas obdobia, keď žil v Bratislave, zbieral umelecké predmety, ktoré sa neskôr stali základom pre umeleckú zbierku vo Viedni známu pod názvom Albertina.

Tradičná kuchyňa v meste vychádza z tzv. rakúsko-uhorského základu. Jedným z príkladov prepojenia národných gastronómií je bratislavský rožok s makovou alebo orechovou náplňou a lesklým mramorovaným povrchom, ktorý bol zapísaný ako Zaručená tradičná špecialita medzi chránené výrobky v rámci EÚ. Do tohto zoznamu sa dostal v roku 2012, po takmer piatich rokoch schvaľovania. Aby Slovensko mohlo získať spomínané označenie, muselo sa dohodnúť s Rakúskom a Maďarskom na recepte, keďže aj tieto krajiny považujú pečivo za svoju špecialitu.

kifli_seta1

Dnes môžete ochutnať bratislavský rožok na viacerých miestach v Bratislave. Kúpiť sa dá aj vo Viedni, kde ho volajú Pressburger Kipferl alebo v Budapešti pod názvom Pozsonyi kifli. Porovnanie jeho kvality a chuti v susedných metropolách nie je veľmi zložité, nakoľko hlavné mestá Rakúska a Maďarska sa nachádzajú blízko Bratislavy. Bratislava a Viedeň sú dokonca najbližšie susediace hlavné mestá na svete. Delí ich iba 66 kilometrov.

Od začiatku 20. storočia ich spájala električka. 70 kilometrov dlhá elektrifikovaná železničná trať medzi Bratislavou a Viedňou bola spustená v roku 1914 a v prevádzke bola do skončenia druhej svetovej vojny. Premávka na železničnej trati bola prerušená v roku 1948, v čase meniacej sa politickej situácie a vznikajúcej železnej opony.

lokomotiva

Pokusy o obnovenie trate po páde Železnej opony v roku 1989 boli neúspešné. Na pôvodnej trase už boli postavené nové budovy. Viaceré úseky trate možno ešte aj dnes vidieť popri diaľnici, ktorá spája tieto hlavné mestá. Jedným z pamätníkov doby je elektrická lokomotíva Ganz Eg 6, ktorú sa traja bratislavskí nadšenci dopravy podujali zachrániť a vrátiť do ulíc nášho hlavného mesta.

korunaV minulosti sa na Bratislavskom hrade v Korunnej veži uchovávali aj korunovačné klenoty uhorských kráľov. Jedna z legiend o Bratislave hovorí, že koruna sv. Štefana bola poškodená počas korunovácie Márie Anny Španielskej, manželky Ferdinanda III., v roku 1638. Len 30 minút pred ceremóniou sa totiž zistilo, že kľúč prinesený z Viedne nepasuje do zámku truhlice s korunou. Preto bolo potrebné korunu z truhlice vypáčiť, pričom sa vraj krížik umiestnený na jej vrchole, ohol na stranu. Z Korunnej veže si dnes počas jasných dní vychutnáte 360° výhľad na Slovensko, Maďarsko a Rakúsko.