Keltská Bratislava

Do stredodunajského priestoru prenikli prví Kelti už vo včasnolaténskom období v druhej polovici 5. až prvej štvrtine 4. storočia pred Kr. Doposiaľ jediné známe lokality z tohto obdobia v blízkosti Bratislavy boli kostrové pohrebiská v Stupave a Bučanoch.  Kelti na územie Slovenska priniesli dovtedy neznáme vynálezy: hrnčiarsky kruh, nožnice a rotačný žarnov.

V neskorolaténskom období budovali Kelti veľké opevnené sídliská nazývané oppidá. K vzniku oppida na území dnešnej Bratislavy na konci 2. storočia pred Kr. prispela výhodná geografická poloha na križovatke obchodných ciest, úrodná pôda a  surovinové zdroje. Bratislavské oppidum malo v 1. storočí pred Kristom  intenzívne kontakty so stredomorskou oblasťou. To nám dosvedčujú významné nálezy z mesta aj hradu.

Mestské časti z keltských čias

Ako vyzeralo keltské mesto v Bratislave vieme určiť na základe archeologických informácií z približne 125 nálezísk. Celkovo zaberalo plochu približne 98 hektárov (asi 100 futbalových ihrísk). Bratislavské oppidum bolo rozdelené na tri časti. Na hradnom vrchu dominovala podhradnej osade opevnená akropola s rozlohou 20 hektárov. Zvyšky opevnenia vo forme valov, priekopy a kliešťovitej brány sa objavili archeologickým výskumom  v lokalitách na Rudnayovom námestí, na rozhraní ulíc Kapitulskej a Ventúrskej a na Farskej ulici.  Podhradie sa rozprestieralo na území dnešného Starého mesta a sústreďovali sa tu remeslá ako mincovníctvo, kovolejárstvo a hrnčiartsvo. Na dnešnom Námestí slobody a v okolí existovala predhradná osada zameraná na hrnčiarsku výrobu. Keltské osídlenie siahalo aj mimo centrum, devínske oppidum bolo strategickým obchodným miestom, kde sa vyskytli tiež importované výrobky.

Bratislavský hrad

Strategická poloha kopca, priamo na Dunajom, predurčila ho stať sa sídlom keltských panovníkov. Boli tu objavené zvyšky stavieb starých viac ako 2000 rokov. V 1. storočí pred Kristom tu stáli honosné sídla keltskej aristokracie so všetkými módnymi prvkami svojej doby – kamenné domy s nástennými maľbami a kvalitnými dlažbami. Priamo pod nádvorím paláca sa našla mozaiková dlažba typu opus caementitium, vytvorená z kúskov tehiel a keramických nádob s ozdobnými kamienkami,  ktorá tvorila súčasť reprezentačnej prijímacej sály. Dnes je možné jej zvyšky vidieť priamo na mieste in situ.

Na severnej terase hradu pod Zimnou jazdiarňou z 18. storočia sa našla ďalšia keltsko-rímska stavba I. so skladom amfor, ktorá unikla len zázrakom stavebnej činnosti  na hrade v 15. storočí. V predsieni stavby bol priamo na jej dlažbe v roku 2009 objavený poklad keltských zlatých a strieborných mincí Biatekov a Nonnosov. Poklad je vystavený priamo na hrade na výstave Kelti z Bratislavy. Našli sa aj ďalšie stavby. Najlepšie zachovaná z celkovo siedmich stavieb je keltsko-rímska stavba II., pravdepodobne dom obchodníka so vzácnym tovarom. Okrem keltskej keramiky a kovových ozdobných predmetov, sa v nej našli rímske amfory na víno a olej, mosadzný 12 kg ingot, sklo, zlaté fólie, baltský jantár a mnohé iné. Pri západnom bastióne hradu bola objavená mohutná keltsko-rímska stavba VII. pozostávajúca z 15 m dlhých múrov a z dvoch masívnych pilierov. Bol to pravdepodobne sklad vzácneho tovaru, alebo sýpka. V keltsko-rímskej stavbe V. sa našli aj zvyšky obruče z kolesa a pozostatky zabitých obrancov akropoly. Stavby boli zakonzervované a čakajú na svoju prezentáciu verejnosti.  Pripravovaný projekt SNM – Historického mesta v Bratislavskom hrade „Keltská cesta“ má prepojiť všetky reštaurované nálezy prezentované vo svojich objektoch.

Aktuálna expozícia „Kelti z Bratislavy“ v podzemných priestoroch hradu prezentuje neskorolaténske oppidum prostredníctvom príťažlivo navrhnutých farebných kójí, tematicky rozdelených podľa  remesiel akými boli hrnčiarstvo, kovolejárstvo, mincovníctvo, podľa lokalít ako mesto, bratislavský hrad alebo hrad Devín. Pri vstupe sa návštevník  oboznámi s pojmom bratislavská brána na interaktívnom modeli na ktorom je znázornený tok Dunaja s rozvetvenými ramenami spred 2000 rokov a pomocou časovej osi získa informáciu o Keltoch a ich príchode na naše územie. Výstavu sprevádza veľké množstvo farebných obrázkov, máp, modelov a videí. Vystavené predmety sú všetko originálne nálezy. Návštevník ich má možnosť vidieť  po prvý raz pohromade. Sú to poklady strieborných a zlatých mincí z Bratislavy,  keramika, kovové predmety a technická keramika dokladajúca mincovníctvo.

Z územia Bratislavy nepoznáme hroby a spôsob pochovávania Keltov z neskorolaténskeho obdobia. Výskumom boli objavené nepietne uložené kostrové pozostatky , ktoré potvrdzujú katastrofické udalosti. V kóji venovanej nálezom z hradu je možné vidieť kusy kvalitnej rímskej dlážky a omietky a dozvedieť sa viac o murovaných stavbách.

Kelti pestovali intenzívne obchodné kontakty s celým antickým svetom. Dokladajú nám to viaceré  importy. Išlo o dovezený hodnotný tovar spotrebného charakteru. Na keltskom panovníckom dvore sa hodovalo kráľovsky. Pri archeologických výskumoch boli objavené črepy amfor – hlinených nádob na víno a olej. Bohatí Kelti si dali dovážať víno a olivový olej v amforách, luxusné sklené a kovové tepané riady na stolovanie alebo aj polotovary na spracovávanie v domácom keltskom prostredí. Takým bol aj mohutný mosadzný ingot, klenotnícke zlaté fólie, jantár alebo farebné pigmenty, predmety, ktoré sú vystavené v aktuálnej expozícii.

Hrad Devín

Devín bol významným sídlom aj v keltskom období, o čom svedčia viaceré nálezy pri archeologických výskumoch. Boli tu nájdené obydlia so zrubovou alebo kolovou konštrukciou, zásobnicové jamy s priemerom 160-190 cm a hĺbkou 80-150 cm, objekty výrobného charakteru, mince a bola odkrytá špecializovaná šperkárska a kováčska dielňa s viac ako 150 predmetmi. Vyspelosť keltského hrnčiarstva nám dokladajú hrnce, misy, zásobnicové nádoby, nálezy maľovanej keramiky z devínskej oblasti. Viaceré nálezy z výskumu z Devína sú vystavené v aktuálnej expozícii „Kelti z Bratislavy“ na Bratislavskom hrade, kde môžeme vidieť obrovské zásobnice na obilie, farebnú červeno-bielu maľovanú keramiku, drobnú plastiku psíka, poklad mincí Eraviskov, predmety zo šperkárskej a kováčskej dielne akými sú rukoväte zrkadiel, britva, sklenené koráliky, náramky ako aj včasnú rímsku terru sigillatu alebo zlatý aureus cisára Augusta.  Devínske oppidum prežívalo ďalej aj po zániku bratislavského oppida.

Kde bývali „bratislavskí“ Kelti? Okrem kvalitných murovaných stavieb z bratislavského hradu, našli sa aj jednoduchšie obydlia remeselníkov obdĺžnikového pôdorysu  s kolovými jamami umiestnenými na užších stranách a hlinenou lavicou na dlhšej strane. Koly niesli hrebeň strechy. Podlahy domova boli vymazané hlinou a v strede sa nachádzalo kultové ohnisko. Steny boli buď vypletané prútím a omietnuté mazanicou z hliny, alebo celodrevené, postavené zrubovou technikou.  Pri obydliach sa našli aj pravouhlé šachty, ktoré mohli slúžiť ako studne alebo sklady zásob.  Svedectvom vysokej kultúry bývania je aj objavený bronzový kľúč vystavený v expozícii Kelti z Bratislavy v SNM – Historickom múzeu.

Čo jedli a pili „bratislavskí“ Kelti? Základom stravy boli obilniny, ale Kelti neboli vegetariáni. To potvrdzuje aj veľké množstvo zvieracích kostí nájdené v odpadových jamách bratislavského oppida. Najčastejšie sa vyskytujú kosti domácich zvierat ako tura, svine domácej, oviec, kôz, koňa, psa, hydiny ale aj divých zvierat akými bol pratur, jeleň, diviak a z rýb zubáč. V jamách sa našli  aj zvyšky slimačích ulít. Nálezy amfor dokumentujú obľúbenosť vína u keltskej elity. Bežní ľudia konzumovali rôzne kvasené nápoje podobné pivu.

 „Bratislavské“ keltské mince

Najvýraznejšou stopou života v keltskom oppide sú nálezy mincí, bronzových váh, kovolejárskych téglikov a platničiek na dávkovanie drahých kovov.

V stredoeurópskom priestore boli Kelti prví, ktorí sem priniesli tento vynález razby mincí z vyspelého antického sveta. Funkciu razených mincí spoznali na žoldnierskych výpravách na Balkáne a Apeninskom poloostrove. Už koncom 2. stor. pred Kr. sa razili zlaté mince, tzv. mušľovité statéry.  Tvar mincí pripomínal mušľu, symboly na nich znázorňujú slnko, mesiac a hviezdy. V tom čase iniciátorom razby mušľovitých statérov bol susedný kmeň Bójov vo svojich opevnených sídlach – oppidách na dnešnom moravskom a českom území. Jeho zásluhou zlaté mušľovité mince nadobudli širokú platnosť. Stali sa platidlom používaným v celom stredodunajskom priestore. Bratislavské zlaté statéry sa odlišujú od bójskych vyrazeným nápisom BIATEC a NONNOS a hmotnosťou. Vážili maximálne len 6,4 g. Najväčším obeživom boli strieborné mince  označované ako tetradrachmy (hexadrachmy), drachmy a oboly. Tetradrachmy dosahovali hmotnosť až 17 g čistého striebra.

Bohatá ikonografia, široká škála  použitých výtvarných motívov, symbolov a výzdobných prvkov odráža rozmanitý duchovný život bratislavských Keltov.  Najčastejším motívom je koník, alebo jazdec s imelom a mečom. Nápisy na keltských minciach latinskou kapitálou predstavujú prvé písmo použité na území dnešného Slovenska. Na bratislavských keltských minciach sa vyskytlo 16 druhov nápisov (napr. AINORIX, BVSSVMARVS, COBROVOMARVS, COVIOMARVS, IANTVMARVS, BIATEC, NONNOS, COISA, COVNOS, DEVIL, MACCIVS, TITTO EVOIVRIX, FARIARIX, ).  Niektoré nápisy znamenajú osobné mená predstaviteľov oppida a majú koncovku -rix (kráľ, vojvoda) alebo -marus (veľký, významný).  Najčastejší je nápis Biatec, podľa neho dostali mince názov biateky.  Keltské mincovníctvo začalo éru razby mincí na území terajšieho Slovenska a práve preto je Biatec z Bratislavy aj symbolom Národnej banky Slovenska.

Mincovne

Na území dnešnej Bratislavy pracovalo viacero mincovní. Zlaté statéry sa razili na akropole, kde sa našli piecky na tavbu zlata. Strieborné mince sa vyrábali zase v podhradí.  Jedna z mincovní sa nachádzala na Panskej ulici, kde sa našli kovolejárske tégliky a zlomky dávkovacích platničiek na tavenie striebra. Na tomto mieste v podzemí Pálffyho paláca (GMB) sa nachádza malá expozícia keltského mincovníctva.

Ako sa vyrábali mince?

Najprv sa dovážené množstvo drahého kovu dávkovalo do hlinenej formy – plochej platničky. Tú vložili do pece, kde sa kov roztavil a vznikol tvar mince. Mincový kotúčik sa potom položil medzi dve razidlá a úderom kladiva sa dosiahlo obojstranné vyobrazenie.

V budove Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP 33 sa nachádza pamätná tabuľa venovaná objavu pokladu 410 ks mincí objavených v roku 1923 pri stavbe bývalej Tatrabanky. Ďalším z pamätníkov na keltské mincovníctvo je socha Biateka v nadrozmernej veľkosti pred budovou Národnej banky Slovenska na ul. Imricha Karvaša 1., v blízkosti na Námestí slobody a na Žilinskej ulici boli objavené poklady mincí, ktoré sú uložené v depozitoch Múzea mesta Bratislavy a SNM-Historického múzea. Príležitostne počas dočasných tematických výstav sú tieto poklady sprístupnené aj verejnosti.

Hrnčiarstvo

Kelti boli kvalifikovanými umelcami a šikovnými remeselníkmi. Hrnčiarska výroba keltského obyvateľstva sa sústredila v remeselných osadách v priestoroch dnešného Hlavného námestia, Františkánskeho a Primaciálneho námestia, Uršulínskej, Michalskej ulici a Námestia Slobody.  Doteraz bolo objavených 17 keltských pecí na vypaľovanie keramiky. Kelti vyrábali kvalitnú sivú, ale aj maľovanú keramiku na rýchlo rotujúcom kruhu, čo je ich vynálezom.

Ako vyzerá keltská pec?

Hrnčiarske pece boli jedno- alebo dvojkomorové s hlineným roštom a predpecnou jamou. Najlepšie zachovanou pecou je nález z Apponyiho paláca, na Radničnej ulici 1. Dvojkomorová pec vertikálneho typu, s kruhovým roštom s priemerom až 156 cm sa zachovala in situ a je súčasťou expozície Múzea mesta Bratislavy. Múzeum mesta Bratislavy pripravuje interaktívnu výstavu, ktorej súčasťou bude aj keltská pec. Návštevníci budú môcť vidieť pomocou animácie ako sa táto pec stavala a ako fungovala.

Zánik keltského mesta

Čas a dôvod zániku bratislavského oppida dodnes nie je objasnená pre nedostatok dôkazov. Zánik bol dôsledkom mimoriadnych dramatických udalostí. Svedčia o tom nepietne uložené nálezy kostier a spálené konštrukcie objektov. Predpokladajú sa viaceré verzie. Podľa jednej teórie zánik bol následkom bójsko-dáckeho konfliktu okolo roku 50 pred Kr., ďalšie výskumy ukazujú na neskoršie obdobie za vlády cisára Augusta (27 pred Kr. – 14 n.l.).  Definitívny zánik keltského osídlenia na juhozápadnom Slovensku znamenal príchod Germánov za vlády Tiberia (14-37 n.l.).