Aké sú Vianoce v Bratislave?

Je to čas, kedy si v našich zemepisných šírkach s najbližšími sadáme k najštedrejšej večeri roka, oddychujeme a pripomíname si, čo je v živote skutočne dôležité. Sú to najobľúbenejšie sviatky roka, počas ktorých spomalíme a naberáme silu. Pokiaľ je to možné, všetci sa ich snažíme tráviť tam, kde to považujeme za domov. Státisíce ľudí aj v hlavnom meste Slovenska. Aké sú teda Vianoce v Bratislave?

Pokojné. So súmrakom na Štedrý deň mesto stíchne, doprava zredne a život sa spomalí. Množstvo ľudí sa na sviatky vyberie do svojho rodného kraja a v Bratislave tak na Vianoce väčšinou ostávajú len starousadlíci a tí, čo počas nich pracujú.

Po predvianočnom zhone, kedy sa všetci snažia v predstihu vybaviť všetko potrebné, dokúpiť posledné darčeky a zásoby a byť čo najskôr doma, nastáva uvoľnenie. Mestská verejná doprava začína podvečer premávať v špeciálnom prázdninovom režime, obchody a služby sa zatvárajú a aj autá jazdia akosi opatrnejšie. S príchodom Štedrého večera potom ustúpi ruch veľkomesta domácej pohode.

Vtedy nastáva ten pravý čas radostného očakávania a najmä deti zažívajú okamihy šťastia, ktoré je skutočne na nezaplatenie. Neskoro večer sa rímski katolíci vyberajú na slávnostné polnočné bohoslužby a všetkých, čo sú v tomto čase vonku, tešia všadeprítomné symboly Vianoc.

Adventný veniec, tak ako ho dnes poznáme, pochádza z nemeckého evanjelického prostredia. Nemeckí protestanti vence zo zelených rastlín používali v adventnom období už od 16. storočia, tradícia adventného venca však vznikla až v prvej polovici 19. storočia.

Za súčasnou podobou adventného venca stojí evanjelický pastor Ján Henrich Wichern. Život zasvätil výchove detí, pomoci chudobným a potrebným. Okrem teologickej a výchovnej činnosti vydával mesačník, založil sieť ubytovní pre pocestných a zaslúžil sa tiež o reformu pomerov v pruskom väzenskom systéme.

Pre chudobné deti, narušenú mládež a duševne chorých zriadil v roku 1833 výchovný a vzdelávací ústav v Horne, jednom z východných predmestí Hamburgu. Opustené deti tu v jeho opatere našli strechu nad hlavou, teplú stravu a mohli sa priúčať remeslu. Koncom roka sa ho zvykli pýtať koľko dní ešte zostáva do Vianoc, tak im v roku 1839 vyrobil drevený veniec s 24 sviečkami. Štyri hrubšie biele na ňom symbolizovali počet adventných nedieľ, zvyšných devätnásť červených ostatné dni. Každý deň zapálili ďalšiu sviečku v poradí, otázok ubudlo a pokojnej atmosféry bolo v útulku odvtedy o čosi viac.

Tento zvyk sa rozšíril v nemeckých evanjelických kruhoch, postupne si ho osvojili aj nemeckí rímskokatolíci a od 20. rokov 20. storočia sa rýchlo šíril do celého sveta. V súčasnosti je typickým prvkom západného kresťanstva, využívajú ho však aj príslušníci východokresťanských cirkví žijúci vo sfére vplyvu latinského rítu.

Veniec na začiatku pozostával z dreveného kolesa a sviečok, neskôr pribudla čečina, stuhy a následne rôzne ozdoby, viažuce sa so zimným obdobím. Počet sviečok sa znížil na štyri či päť, začali sa dávať na dvere či vešať zo stropu. Dnes sa už pri ozdobovaní, umiestnení či veľkosti adventných vencov medze nekladú. V Nemecku sú ale v obľube klasické adventné vence. Tradičný wichernovský veniec sa každoročne nachádza aj v nemeckom Spolkovom sneme.

Svoj adventný veniec má aj Bratislava. Opäť ho nájdete na Hviezdoslavovom námestí. Každú adventnú nedeľu na ňom zapálili jednu sviečku, tú poslednú 18. decembra. Podobne ako neďaleko stojaci vianočný stromček, aj tento adventný veniec je najväčší v meste.

Zdobenie vianočného stromčeka vychádza zo starých slovanských pohanských tradícií. Zvyk ozdobovania stromčekov sa z prostredia pobaltských hanzových miest dostal aj do ostatných miest hanzy a rýchlejšie sa začal šíriť v tých nemeckých, kde v 16. storočí začali dekoráciami a osvetlením zdobiť stromčeky miestne cechy vo svojich sídlach. Zvyk zdobenia dekoráciami sa od 17. storočia ujal aj v súkromných domoch a v 18. storočí sa k nemu pridružilo aj ozdobovanie horiacimi sviečkami.

Táto tradícia bola stáročia protestantskou záležitosťou a dlhé roky prevažne mestským obyčajom. Z prostredia nemeckých protestantských miest sa zvyk zdobenia stromčeka rozšíril do sveta v 19. storočí. Na Slovensko začal prenikať z nemeckojazyčného evanjelického prostredia koncom 18. storočia a presadil sa najprv v mestách, kde bol výsadou bohatších domácností a až neskôr na vidieku. Tu sa tradične zdobila čečina visiaca zo stropu, najčastejšie nad stolom.

V niekdajšom Prešporku ako nemeckojazyčnom meste sa vianočné stromčeky objavili pomerne skoro. Zvyk mať doma ozdobený stromček postupoval na území dnešného Slovenska zo západu na východ a do roľníckej kultúry výraznejšie prenikol až počas prvej republiky, do oblastí východného kresťanského obradu však až v po druhej svetovej vojne. Začiatkom 20. storočia sa navyše pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny.

Okrem domácností skrášľovali vianočné stromčeky aj priestory evanjelických kostolov i verejných inštitúcií, napríklad škôl. Pôvodne protestantský zvyk najprv katolícka cirkev odmietala ako pohanský, nakoniec sa však presadil aj v rímskokatolíckom prostredí. V súčasnosti sa v mestách stavajú na verejných priestranstvách veľké vianočné stromy. Kým napríklad vo Vatikáne tento zvyk zaviedli až v roku 1982, v Bratislave stál prvý vianočný strom v roku 1925.

Vztýčili ho na dnešnom Námestí SNP na popud Československého Červeného kríža. Šlo o približne 20 metrov vysokú jedličku zo Železnej studničky. Bola to vtedy veľká udalosť, vyťatie jedličky, ale aj slávnostne osadený a rozsvietený stromček dokonca nafilmovali. Strom navyše osvetlili vojenskými reflektormi. Jednalo sa o predovšetkým charitatívnu akciu, pod stromčekom organizátori rozmiestnili stánky a pokladnice na podporu chudobných. Bratislavčania vtedy od 6. do 24. decembra vyzbierali asi 15 500 Kčs, prispeli však i šatstvom či obuvou. Kilogram chleba vtedy stál približne 3 Kčs, kilo múky asi 4 Kčs, liter mlieka asi 2 Kčs, kilo bryndze asi 13 Kčs, desať vajec od 8 do 9 korún a napríklad kilo hovädzieho od 12 do 18 korún.

V Bratislave v súčasnosti možno nájsť hneď niekoľko vianočných stromčekov. Najvyšší z nich stojí na Hviezdoslavovom námestí, ďalším v historickom jadre mesta je o niečo nižší stromček na Hlavnom námestí. Nájsť sa však dajú aj v iných mestských častiach. Spolu s vianočnou výzdobou tak podfarbujú sviatočnú atmosféru.

Vianočná výzdoba v hlavnom meste je síce tento rok striedmejšia, na kráse jej to však neuberá. Tvoria ju najmä úspornejšie LED žiarovky. Čas na to pokochať sa ňou bude ale kratší, z ulíc ju odstránia o mesiac skôr. Svietiť tak bude približne do Troch kráľov. Dovtedy po meste zadarmo jazdia aj vianočné električky, ktoré svojimi vyzdobenými exteriérmi a interiérmi potešia nielen deti.

Kým ešte 25. decembra je v podstate všetko zatvorené, na Štefana už začína mesto postupne ožívať. Keď sú ulice vyľudnené, mnohé zákutia mesta môžete preskúmať úplne sami. Vianoce sú tak azda najlepší čas na prechádzku, ak dávate prednosť pokoju a samote. V tomto období navyše svoje brány dokorán otvárajú mnohé svätostánky, ktorých nadčasovú krásu a genius loci si môžete vychutnať v sviatočnom šate.

Zájsť tiež môžete do divadla. Aj do toho národného. Dávajú tu baletnú rozprávku Luskáčik, ktorá sa neodmysliteľne spája práve s obdobím Vianoc. SND okrem šiestich januárových termínov uvedie až dve predstavenia 26. decembra. Nesmrteľný príbeh očaruje najmä deti, ale návrat do sveta fantázie zaručene poteší aj dospelých. Najznámejší vianočný príbeh začína o jedenástej dopoludnia a o piatej podvečer.

Najobľúbenejšie sviatky roka sú dobrou príležitosťou zájsť aj do prírody, ktorou Bratislava ovplýva. Vyberte sa napríklad do Horského parku, na Kačín, na Železnú studničku či na Kamzík. Prechádzka v kopcovitom teréne a na čerstvom vzduchu je pri toľkých sviatočných jedlách celkom prospešná. Na Vianoce sa v ostatných rokoch zvykne otepliť a sneh býva počas sviatkov zriedkavosťou. Či už však uvidíte strechy mesta pocukrované decembrovým snehom, alebo nie, výhľad bude určite stáť za to.

A aký bol typický Štedrý večer v bratislavskej meštianskej rodine? Začínal prípitkom s horúcim vianočným alkoholickým nápojom a oblátkami s medom a cesnakom. Hrejivým wärmlichom, ktorý môže trochu pripomínať stredoslovenské hriatô, sa však obyvatelia mesta zvykli zohrievať počas studených večerov celú zimu, nielen na Vianoce. V starom Prešporku na štedrovečernom stole kedysi dominovali najmä strukoviny, obilniny a z nich uvarené kaše. Patrili k nim fazuľová, šošovicová a ovsená kaša, ale aj Ježiškova kaša, ktorú dnes poznáme ako krupicovú kašu.

Mešťania neskôr s obľubou na Vianoce jedávali kyslé polievky, ryby, koláče s plnkami, cukrovinky, cudzokrajné ovocie, kvalitné víno z domácich vinohradov či likéry. Na prvý a druhý sviatok vianočný sa jedla pečená morka, klobásy, paštéty, divina či bravčovina. Prešporčania nemávali dnes takú typickú kapustnicu, ale krémovú rybaciu polievku. V evanjelických domácnostiach mohla byť aj s mäsom z uvarených rybacích hláv, chvostov, plutiev, koží, mlieču, ikier a pečene. V rímskokatolíckych rodinách, kde sa držal pôst, ju zas pripravovali bez mäsa, napríklad s krupicou. Vo vianočnej polievke nesmela chýbať koreňová zelenina, voňavé koreniny či trocha vínovice. Piekli sa však aj koláče. Napríklad Vajnory boli vychýrené pre svoje orechmi, makom, lekvárom alebo tvarohom plnené štrúdle.

Ak by ste si chceli pripomenúť vianočnú atmosféru, aká voľakedy vládla v Prešporku, skúste si pripraviť niektoré z tradičných miestnych jedál. Alebo sa medzi sviatkami vyberte do niektorej z reštaurácií alebo cukrární, ktoré špeciality prešporskej kuchyne ponúkajú.

Mnohí ľudia, predovšetkým mladí, v Bratislave medzi sviatkami vyhľadávajú aj prevádzky rýchleho občerstvenia. Aj od vianočných dobrôt si asi treba oddýchnuť, tak sa pre spestrenie pokojne vyberte na niečo dobré z ponuky pouličnej kuchyne aj vy.

Nech už strávite vianočné sviatky a prelom rokov akokoľvek, užite si ich podľa svojej chuti, ale predovšetkým v zdraví. Tak teda šťastné a veselé.