Čo ste o Bratislavskom hrade doposiaľ (ne)vedeli

Sídlili tu keltskí panovníci, veľkomoravskí veľmoži aj uhorskí králi, zažil obdobia rozkvetu, vyhorel a chátral, obnovili ho do jeho najslávnejšej podoby a našli tu aj zlatý poklad. Dnes je najznámejšou, v noci osvetlenou lokalitou Bratislavy, centrom kultúry a cieľom mnohých výletov s malebnými zákutiami a úžasnými výhľadmi. Je však niekoľko vecí, ktoré o ňom možno predsa len neviete.

Klame tvarom
Vžila sa predstava, že Bratislavský hrad má tvar obráteného stolčeka, alebo vyzerá ako kocka s vežičkami. V skutočnosti nemá štvorcový, ale nepravidelný pôdorys a vnútri sa nachádza nádvorie. Tiež nie je pravda, že hrad je iba táto stavba, v jeho areáli sa okrem hradného paláca nachádzajú viaceré budovy, záhrady, nádvoria, hradby a terasy.

Len jedna veža
Pri pohľade na Bratislavský hrad vidíme štyri veže. Pravda je taká, že hrad má iba jednu, Korunnú vežu, ktorá sa nachádza na juhozápadnej strane. Ostatné vežičky sú len pristavané na streche Hradného paláca.

Výhľad na Alpy
Rakúske Alpy sú od Bratislavy vzdialené viac ako 100 kilometrov. Z Korunnej veže hradu ich môžete za priaznivého počasia vidieť voľným okom.

Ruina takmer 150 rokov
Bratislavský hrad je najznámejšia dominanta hlavného mesta. Je až zarážajúce, že od roku 1811 kedy vyhorel, až do roku 1953 kedy sa začalo s jeho rekonštrukciou, hrad postupne chátral a stal sa ruinou. V prvej polovici 20. storočia sa dokonca niekoľkokrát uvažovalo o jeho zbúraní a na jeho mieste mali postaviť napríklad archív, úradné budovy či univerzitné mestečko.

Zobrazenie na bankovkách a minciach
V súčasnosti môžete vidieť Bratislavský hrad vyobrazený na 10, 20 a 50 centovej minci. V minulosti sa nachádzal na 500-korunovej bankovke.

Archeologické nálezy
Hradné návršie sa kvôli svojej dominantnej a strategickej polohe postupne osídľovalo už od praveku. Vďaka archeologickému výskumu sa nám zachovali keltsko-rímske stavby, veľkomoravské nálezy či stredoveká architektúra. Jedným z najznámejších nálezov je zlatý poklad mincí, biatekov. Najmä neuveriteľné objavy z rekonštrukcie z rokov 2008 – 2014 prepisujú dejiny Bratislavy. Tá očividne bola pôvodným Carnuntom, strateným hlavným mestom Keltov.

Romantický západ slnka
Hradné nádvorie navečer ožíva výnimočnou atmosférou. Romantika v podobe západu slnka láka množstvo domácich a zahraničných párov.

Kráľovské sídlo Márie Terézie
Najznámejšia panovníčka habsburských krajín vládla v 18. storočí a Bratislavský hrad bol jej oficiálnym sídlom v Uhorskom kráľovstve. Na začiatku svojej vlády sem často chodievala. Vzorne sa oň starala, dala ho veľkoryso prestavať na reprezentatívnu barokovú rezidenciu a z hradu sa stalo pohodlné šľachtické sídlo. Neskôr tu žila jej najobľúbenejšia dcéra Mimi s manželom Albertom, zakladateľom viedenskej Albertiny. Jeho umelecká zbierka začala vznikať práve na Bratislavskom hrade.

Škola pre kňazov
Okrem toho, že v počas svojich dejín slúžil Bratislavský hrad ako kráľovské sídlo, kasárne či z neho dokonca bola ruina, bol v ňom aj kňazský seminár. Ako jediný svojho druhu na území dnešného Slovenska ho založil syn Márie Terézie Jozef II. Hrad sa stal centrom vzdelanosti a začala sa tu formovať nová slovenská inteligencia. Študovali tu napríklad Anton Bernolák alebo Juraj Fándly.

Prevŕtaný hradný vrch
Prevažne žulový hradný vrch v sebe ukrýva viacero tunelov, odbočiek a štôlní. Kedysi tu bol rozsiahly systém chodieb, nie tak dávno aj vínne pivnice a v bývalom atómovom bunkri dokonca nočný klub. Pod hradom však najmä postavili takmer 800 metrov dlhý tunel. Dnes v ňom premávajú električky, ale slúžil aj autám, chodcom či ako protiletecký kryt s kapacitou až 10 tisíc ľudí. Dnešný núdzový východ z tunela vedúci na Palisády tiež slúžil pre peších.