Archeológovia na stavbe Mosta SNP v Bratislave

Oblasť medzi Bratislavským hradom a mestským opevnením, teda západné predmestie, bolo obývané už od praveku. Žili tu Kelti a v časoch Veľkej Moravy aj Slovania. V stredoveku vyrástla na svahu a východnej terase Hradného kopca jednouličná podhradská osada villa sancti Nicolai.

Na prelome 12. a 13. storočia sa v nej usadili aj nemeckí „hostia“ a v roku 1221 sa do Podhradia presťahovalo prepoštstvo z Hradu. V 70. a 80. rokoch 13. storočia postihli osadu požiare. Koncom storočia časť osady susediacej s mestom zbúrali z dôvodu stavby opevnenia. Napriek tomu zástavba hustla a rozširovala sa.

V 16. storočí sa osada rozdelila na dve časti – Schlossberg (medzi Hradom a mestom) a Zuckermantel (medzi Hradom a Dunajom). Zbúranie mestských hradieb a zasypanie hradnej priekopy v 18. storočí umožnilo rozšíriť Schlossberg východným smerom. V roku 1848 predmestie pripojili k Bratislave.

Aj ako mestská časť Bratislavy si územie zachovalo svoju atmosféru. Žili tu remeselníci, rybári, obchodníci, vinohradníci a príslušníci rôznych profesií. Na miestnom trhu sa ozývali všetky „prešpurské“ jazyky až do 20. storočia, keď ako výsledok vojenských katakliziem a politického vývoja, došlo k rozsiahlej výmene obyvateľstva. Po druhej svetovej vojne štvrť chátrala, až ju kvôli výstavbe Mosta SNP zlikvidovali.

V súvislosti so zámerom vybudovať v Bratislave druhý most cez Dunaj realizovali na trase plánovanej stavby a príjazdových komunikácií predstihový archeologický výskum. Výskumu, ktorý prebiehal v rokoch 1967 – 1970, sa zúčastnili aj viacerí starí „Prešpuráci“. Preskúmali tzv. západné suburbium, nachádzajúce sa medzi západnými hradbami stredovekého mesta a Hradným kopcom, teda bývalé Rybné námestie a priľahlé časti ulíc Žižkova, Židovská, Kapucínska až po Suché Mýto. Vďaka tomuto výskumu sa podarilo zachrániť len torzo hmotných pamiatok po obyvateľoch zaniknutej rázovitej štvrti starej Bratislavy.

Výstava Slovenského národného múzea – Archeologického múzea predstavuje archeologické nálezy, dnes uchovávané v jeho zbierkach, ktoré sú výnimočným svedectvom života tejto časti mesta v stredoveku a vo včasnom novoveku. Medzi najcennejšie nálezy patria napríklad kuchynskú a stolovú keramiku z domácností v Podhradí, drevené lyžice vzácne tým, že drevo ako materiál sa v miestnych podmienkach bežne nezachováva, kachlice z pecí bohatších domácností Podhradia či ostrohy ako doklady chovu a využitia koní. Návštevníci výstavy uvidia aj vyše 100 rokov staré pohľadnice, ktoré dokumentujú pôvodnú zástavbu Podhradia.

Výskumu predchádzalo búranie historicky aj architektonicky cenných budov, čo vyvolalo nesúhlasné reakcie kultúrnej verejnosti. Asanáciou tejto mestskej štvrte nenávratne zmizla významná časť historickej identity mesta, urbanizovaná už od doby laténskej a významné technické a industriálne pamiatky.

Na počesť Slovenského národného povstania 26. augusta 1972 slávnostne otvorili Most SNP ako druhý most cez rieku Dunaj, do roku 2012 nazývaný aj Nový most. Napriek kontroverznosti svojho vzniku je toto unikátne dielo v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou.