Kontaktujte nás

Vaše telefonické dopyty radi zodpovieme počas pracovných dní v čase od 9:00 do 16:00.

Môžete nás tiež kontaktovať e-mailom na adrese touristinfo@visitbratislava.com.

Radi vás privítame aj osobne v Turistickom informačnom centre počas otváracích hodín:
Pondelok – Piatok: 9:00 – 16:00
Sobota: 10:00 – 15:00
Nedeľa: zatvorené

 

Infolinku s prepisom nájdete na tomto linku

Empírové šaty

Slávnostná prezentácia publikácie o šatách Štúrovej mecenášky

Slovenské národné múzeum 30. novembra o štvrtej popoludní vo svojej v sídelnej budove predstaví publikáciu Evy Hasalovej Empírové šaty, ktorá práve vyšla v novej edícii Zamerané na predmet.

Cieľom tejto edície je prostredníctvom konkrétnych predmetov priblížiť čitateľovi funkciu múzea a činnosti, ktoré v ňom odborní múzejní pracovníci vykonávajú pri skúmaní a uchovávaní predmetov kultúrneho dedičstva.

Monografia predstavuje najstaršie šaty zo zbierkového fondu Slovenského národného múzea – Historického múzea, ktoré pred viac ako 200 rokmi nosila grófka Mária Zaiová (1779 – 1842). Tá sa vydajom stala príslušníčkou v 19. storočí významného evanjelického rodu Zaiovcov.

Bola to práve uhrovská vetva šľachtického rodu Zaiovcov, čo v roku 1813 do svojej evanjelickej ľudovej školy v Uhrovci z Trenčína povolala Samuela Štúra, otca slávneho Ľudovíta Štúra. Máriin manžel, gróf Imrich Zai z Čemera, pán na Uhrovskom hrade, totiž toleroval aj výuku v slovenskom jazyku. V dome v Uhrovci, v ktorom Štúrovcom dali do užívania učiteľský byt, sa v roku 1815 narodil Ľudovít Štúr a v roku 1921 ešte aj Alexander Dubček.

Grófka Mária Zaiová pochádzala zo šľachtického rodu Kališovcov z Bytčice a po mužskej aj ženskej línii mala vzdelaných predkov, predovšetkým intelektuálne zameraných príslušníkov známeho rodu Révaiovcov, ktorý patril k najváženejším, najbohatším a najkultivovanejším v Turci. Bola pravnučkou Alžbety Révaiovej (1660 – 1732), významnej podporovateľky slovenskej barokovej knižnej kultúry a tá zas bola prapravnučkou Františka Révaia (1489 – 1553), ktorý ako Lutherov stúpenec podporoval rozvoj školstva a knižnej tvorby v Uhorsku.

Budúca grófka Zaiová vyrastala v bytčickom kaštieli ako baronesa Kališová. Mária Alžbeta Helena, prezývaná aj Mimi, dostala nadštandardné vzdelanie a výchovu v duchu modernej pedagogiky a osvietenského myslenia. Hovorila štyrmi jazykmi, zaujímala sa o literatúru a bola v tomto smere aj sama literárne činná.

Rozhľadená, vzdelaná a kultivovaná literátka Mária Zaiová založila prvý klasický literárny salón v Uhorsku a sama knižne publikovala v nemčine. Do svojej tvorby zakomponovala aj slovenské reálie a ľudovú tvorbu. Spisovateľka, filantropka, liečiteľka a mecénka evanjelickej cirkvi a školy bola vzdelaním, literárnymi ambíciami a dobročinnými aktivitami výnimočná žena. Deťom v uhrovskej škole, aj samotnému Ľudovítovi Štúrovi, dávala za dobrý prospech za odmenu rôzne drobnosti.

Ako manželka grófa Imricha Zaia rozvíjala svoj vzťah k literatúre v prostredí rodiny známych mecénov umenia. Zveľaďovala povestnú zaiovskú knižnicu, usporadúvala literárne salóny, kde sa čítala nemecká a francúzska próza, viedli intelektuálne debaty či hrali divadelné predstavenia.

Po Márii sa zachovali portréty, knihy z rozsiahlej knižnice rodu Zaiovcov a v Historickom múzeu práve empírové šaty, zhotovené okolo roku 1814. Podľa rodinnej pamäte v nich tancovala na jednom z bálov Viedenského kongresu (1814 – 1815). Mierový kongres, vzhľadom na bohatý spoločenský program a širokú škálu neformálnych aktivít výstižne nazvaný tiež ako „tancujúci“, bol významnou politickou a spoločenskou udalosťou pod patronátom rakúskeho cisára Františka I. ako hlavy predsedajúcej krajiny.

V tomto období sa Mária Zaiová spolu s priateľkou Teréziou von Artner zdržiavali vo Viedni, kde navštevovali salón známej literátky Karolíny Pichlerovej. Poznala sa aj s jednou z prvých rakúskych spisovateliek, Mariannou von Tiell. Podľa dobovej etikety tak mohli šaty Máriu zdobiť aj pri iných spoločenských príležitostiach, napríklad na slávnostnom večernom stolovaní či v salóne.

Publikácia okrem pozoruhodnej osobnosti nositeľky šiat a zaujímavých dobových reálií v súvislosti so šľachtickým rodom Zaiovcov odkrýva najmä zákulisie odbornej práce so starými odevmi, dnes predmetmi bádania v múzeu, ako aj zaujímavosti o zbieraní módnych šiat. Predstavuje príbeh, ako sa empírové šaty dostali do múzejného depozitára, zoznamuje s detailmi ich skladby, použitých materiálov, rozpráva o dobovej móde i o módnych časopisoch, v ktorých Mária Zaiová listovala, keď sledovala novinky vo svete. Kniha poskytne čitateľom množstvo nových informácií, ako aj radosť z poznávania dejín každodennosti, ku ktorej patrí aj kultúra odievania.

Predstavenie knihy na Facebooku otvoríte po kliknutí na obrázok: