Kontaktujte nás

Vaše telefonické dopyty radi zodpovieme počas pracovných dní v čase od 9:00 do 16:00.

Môžete nás tiež kontaktovať e-mailom na adrese touristinfo@visitbratislava.com.

 

Infolinku s prepisom nájdete na tomto linku

Z depozitára

Aj keď nie sú trvalo vystavené verejnosti, dokážu zaujať, prekvapiť či vzbudiť zvedavosť rovnako ako ich „slávnejší kolegovia“ v expozíciách

Zbierkové predmety uložené v depozitároch múzeí tvoria základný stavebný kameň ich činnosti a vo fonde Múzea mesta Bratislavy je ich takmer 140 tisíc.

Výstavný projekt Z depozitára, viditeľný z nádvoria Starej radnice, poukazuje na rôznorodosť, šírku a špecifiká zbierkového fondu mestského múzea. Ponúka možnosť pravidelne sa stretávať s málo známymi objektmi či dielami, ktoré pre vás vybrali múzejní kurátori.

Dočasné inštalácie budú obmieňať každé dva mesiace.

Prvou z nich bola jazdecká cena vystavená od 15. februára do 11. apríla, druhou v poradí bola plastika znázorňujúca zakladateľov Kyjeva vystavená od 12. apríla do 13. júna a do tretice sú dva ukrajinské predmety spojené s Jankom Jesenským.

 

Hlinená váza a denník z obdobia ruského zajatia v Charkove

V Múzeu mesta Bratislavy sa nachádzajú dva predmety pôvodom z dnešného územia Ukrajiny, ktoré sú spojené s osobou spisovateľa Janka Jesenského – hlinenú vázu a denník z obdobia jeho ruského zajatia v Charkove (ten je v dôsledku svetlocitlivosti materiálu zastúpený len v textovej podobe). Váza bola súčasťou zariadenia bratislavského bytu Janka Jesenského a denník tvorí súčasť jeho osobnej pozostalosti.

Vázu vyrobili v 20. – 30. rokoch 20. storočia v Užhorode, v Podkarpatskej Rusi, ktorá bola vtedy súčasťou Československa. Zdobí ju pozoruhodný dekor – glazúra čiastočne vyškrabaná až na hlinu s následne následne namaľovanou a vypálenou výzdobou.

Denník z Charkova je cenným historickým prameňom. Jesenský na konci júna 1915 prebehol na území dnešného Poľska do ruského zajatia a dostal sa do zajateckého tábora v Charkove, kde strávil celé leto – mesiace júl až september, počas ktorých písal i poéziu. Bol všímavým pozorovateľom, denník mu pomáhal prekonať sivú každodennosť zajatca.

 

Družobný dar mesta Kyjev – plastika lode so zakladateľmi mesta Kyjev

Plastika je zmenšenou reprodukciou kyjevského pamätníka venovaného legendárnym zakladateľom mesta, ktorý odhalili v Kyjeve v roku 1982 pri príležitosti 1500. výročia založenia mesta. Jeho autormi sú sochár Vasyl Borodaj a architekt Mykola Feščenko. Inšpirovali sa legendou, ktorú v 11. storočí opísal mních Nestor v letopise Rozprávanie o dávnych časoch. Podľa tejto legendy mesto Kyjev založili traja bratia Kyj, Šček a Choriv spolu so svojou sestrou Lybeď. Každý z nich sa usadil na jednom z pahorkov v okolí rieky Dneper, ktoré následne dostali názvy Boričev, Ščekovina a Chorevica. Keď sa tieto osady postupne rozrástli a spojili do jedného celku, nové mesto pomenovali po najstaršom z bratov Kyjovi, a tak podľa tejto legendy vzniklo mesto Kyjev. Meno ich sestry niesla rieka, ktorá pretekala mestom.

Projekt družby miest začal vznikať v Európe v období po druhej svetovej vojne. Hlavnou podstatou projektu bola myšlienka bližšieho vzájomného porozumenia obyvateľov demograficky alebo charakteristicky podobných miest v rôznych štátoch. Družobné kontakty sa následne premietli do vzájomnej ekonomickej, ale aj kultúrnej spolupráce. Takéto kontakty dlhodobo pretrvávali aj medzi Bratislavou a Kyjevom. Takto sa v roku 1982 do Múzea mesta Bratislavy dostal dar od mesta Kyjev, plastika lode so zakladateľmi tohto mesta. Tento zbierkový predmet symbolizuje dlhodobé priateľské vzťahy a spoluprácu medzi Bratislavou a Kyjevom.

 

Čestná cena z prešporských jazdeckých pretekov v roku 1898

Jazdeckú cenu zhotovili v prominentnej viedenskej továrni na výrobu strieborného a kovového tovaru Klinkosch, ktorá mala titul c. k. dvorného a komorného dodávateľa. Získala ocenenia na svetových výstavách vo Viedni (1873) a v Paríži (1878) a pochádza z nej väčší počet jazdeckých cien špičkovej kvality.

Facebook Event

Šopronský dôstojnícky jazdecký spolok prežíval v 90. rokoch 19. storočia obdobie svojho vzostupu. Jeho čestným predsedom bol arcivojvoda Otto, synovec cisára Františka Jozefa I. Panovník i viacerí členovia habsburskej dynastie spolku na jeho jazdecké preteky pravidelne poskytovali honosné ceny a veľkorysé finančné príspevky. Od roku 1897 sa časť týchto pretekov začala konať v Prešporku, resp. na dostihovej dráhe v Petržalke. V roku 1898 František Jozef I. venoval čestnú cenu pre jazdca víťazného koňa na veľkej prešporskej steeple-chase. Pravdepodobne ide o dostihy z 3. mája 1898, ktoré sa konali pod záštitou arcivojvodu Františka Ferdinanda d´Este. Cenu získal víťaz poručík gróf Paul Orssich so svojou kobylou Theklou.