Kontaktujte nás

Radi Vám poskytneme praktické informácie o meste a jeho okolí. Či už sa potrebujete len zorientovať alebo poradiť ako čo najlepšie stráviť Váš čas v meste, náš ochotný a skúsený personál Vám rád pomôže.

Sme tu pre Vás 7 dní v týždni: pondelok – sobota od 9:00 od 17:00 (technická prestávka 12:30 – 13:00) a nedeľa od 9:00 do 16:00 (technická prestávka 12:30 – 13:00)

 

Rímska Bratislava

Prvé rímske légie prichádzajú k Dunaju v roku 6 n.l.. Rímsky tábor Carnuntum vznikol na území dnešného Rakúska  v súvislosti s výstavbou rímskej hranice na Dunaji tzv. Limes Romanus. Strategická poloha Bratislavy na križovatke Jantárovej a Podunajskej cesty s dôležitými brodmi cez veľrieku hrala dôležitú úlohu pri rozširovaní sa Rímskej ríše na strednom úseku Dunaja.

Objav keltsko-rímskych stavieb na Bratislavskom hrade, rímske amfory, drobné predmety a mince nájdené v nich sú svedectvom najstaršej prítomnosti Rimanov na území Bratislavy. Rímske vplyvy a s tým spojená romanizácia Keltov sa prejavili používaním latinských nápisov a viacerých motívov na minciach z rímskych denárov. Od Rimanov prevzali aj stravovacie návyky akým bolo pitie vína, používanie olivového oleja a stolovací rituál pri ktorom používali luxusný tovar vo forme kovových džbánov, mís alebo sklenených nádob.

Antické nálezy

v SNM-Historickom múzeu v Bratislavskom hrade je možné vidieť stálu expozíciu Dejiny Slovenska – od praveku po stredovek, ktorej časť je zameraná na rímsku dobu na Slovensku s nálezmi z bratislavských a okolitých lokalít.

Na území  dnešného Starého mesta Bratislavy nachádzame stopy po Rimanoch iba vo forme kolkovaných tehál, zdobených kameňov z oltárov a náhrobkov a drobných predmetov, ako spony, mince, gemy a keramika. Viaceré nálezy z územia Bratislavy a okolia sú vystavené na obdiv verejnosti v expozíciách Slovenského národného múzea a Múzea mesta Bratislavy.

Nadšencom antických vykopávok odporúčame navštíviť okrem stálej expozície Dejiny Slovenska SNM – Historického múzea v bratislavskom hrade aj zbierky SNM Archeologického múzea pod hradom na Žižkovej ulici 12, kde je možné nájsť aj rímske tehly v stálej expozícii Laterárius, rekonštrukciu okna z rímskej vojenskej stanice v Stupave a sú tu vystavené aj odliatky troch scén zo stĺpu Marca Aurelia.

Na nádvorí Starej radnice sa nachádza socha bratislavského rodáka, zakladateľa uhorskej archeológie Floriána Rómera.  S jeho menom je spojená záchrana rímskych archeologických pamiatok na celom úseku rímskeho limitu v Uhorsku.

Devínske bralo – strážca vstupu do Bratislavy

Opevnené centrum na devínskom brale spolu s ďalším oppidom na Braunsbergu v Rakúsku strážilo v neskorej laténskej dobe zo západu vstup do tzv. bratislavskej brány. Hradný kopec pri ústí rieky Moravy do Dunaja po Keltoch a Germánoch obsadili Rimania na prelome letopočtov. Význam Devína vzrástol po trvalom obsadení stredného toku Dunaja rímskymi légiami, stal sa dôležitým strategickým bodom na severnom brehu Dunaja.

Na devínskom hrade boli odkryté kamenné základy viacerých rímskych stavieb. Pri vstupe do areálu dnešného hradu sa nachádzajú základy jednopriestorovej murovanej stavby. Podlaha bola maltová, zachovali sa aj fragmenty omietky. Nález železného krížika môže svedčiť o sakrálnej funkcii objektu. Naľavo od súčasného vchodu sú základy ďalšej rímskej stavby so zachovanými murovanými  nárožiami, kde aktuálne prebieha archeologický výskum, preto z bezpečnostných dôvodov nie je táto časť prístupná pre verejnosť.  Najlepšie zachovaná architektúra z doby rímskej je na nádvorí stredného hradu pri hradnej studni. Kamennú budovu s pôdorysom 13,5 x 9 m so štyrmi miestnosťami postavili z lomových kameňov. Pôdorys tejto stavby je vyložený v teréne jedným riadkom muriva, podlaha je zachovaná iba v interiéri apsidy. Okrem kamenných murovaných stavieb sa v areáli hradu Devín našlo viacero zrubových obydlí, ktoré v súčasnosti nie sú v teréne viditeľné.

Zvyšky rímskeho kúpeľa v Dúbravke

V mestskej časti Bratislava-Dúbravka na Veľkej lúke mimo sídliskovej džungle sa nachádza vzácny objav z prvej tretiny 3. storočia. Základy rímskeho kúpeľa o rozmeroch 11 x 13 m majú tri miestnosti, ku ktorým sa pripájajú tri polkruhovité apsidy rozličnej veľkosti. Tieto mali slúžiť ako bazény na studenú, teplú a horúcu vodu. Plánovaná funkcia stavby ako kúpeľ sa pravdepodobne neskôr zmenila, nakoľko chýba tu podlahové vykurovanie, ktoré bolo bežné v rímskych provinciách. Do úvahy prichádzaj využitie stavby ako studený kúpeľ alebo jej úprava na obytný objekt, na civilnú vidiecku usadlosť typu villa rustica. Našli sa tu aj úlomky viacfarebnej omietky a fragmenty rímskej strešnej krytiny. Výnimočným nálezom z Dúbravky je drobná ityfalická bronzová plastika Priapa – bôžika plodnosti.

Základy rímskej stavby villy rusticy sú pamiatkovo upravené a voľne prístupné. Z Dúbravky k nej vedie aj značený turistický chodník.

Rímsky míľnik v Podunajských Biskupiciach

V mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice pri prechádzke v parčíku na Hraničnom námestí  natrafíte aj  na rímsky míľnik z roku 230. Nápis na míľniku potvrdzuje, že ho dal opraviť v tom čase panujúci cisár Alexander Severus 16 míľ od významného rímskeho tábora Carnuntum. Carnuntum leží dnes na území Rakúska presne v tej vzdialenosti od Podunajských Biskupíc. Súčasne osadený 121 cm vysoký míľnik je už len kópiou originálu, ktorý v 19. storočí stál v parku niekdajšieho arcibiskupského kaštieľa. Originál sa nachádza v múzeu v Ostrihome.

Rímsky vojenský tábor Gerulata

Rimania využili Dunaj ako prirodzenú hranicu a vybudovali pevnostný systém Limes Romanus, ktorý patrí medzi najveľkolepejšie pamiatky rímskeho impéria. Obranný systém tvorila reťaz vojenských táborov a strážnych veží, ktoré mali pod kontrolou hranice Rímskej ríše. Dnešného územia Slovenska a Bratislavy sa severná hranica rímskej ríše dotkla kastelom Gerulata.

Gerulata bola prvým kastelom v línii Carnuntum – Ad Flexum. Strategický vojenský tábor, ktorý založili Rimania koncom 1. storočia na území dnešnej mestskej časti Rusovce, chránil východné krídlo légií v Carnunte, Carnuntum bol v tom období hlavné mesto provincie Hornej Panónie, vzdialené 14 km od dnešnej Bratislavy. Kastel Gerulata bol chránený drevozemným valom a priekopou, neskôr kamennými múrmi. V tábore sídlila jazdecká jednotka, okolo sa rozprestierala civilná osada.

V areáli Antická Gerulata sa zachovali základy stavieb z 1. až 4. storočia. Najsúvislejšou pamiatkou je neskoroantická pevnosť, ktorá bola vstavaná do severného rohu pôvodného kastela. Je to stavba štvorcového pôdorysu s rozmermi 30 x 29 m, s múrmi hrubými 240 cm. V strede je umiestnená studňa a zachovala sa tu aj pôvodná maltová dlážka. Veža mala 12 mohutných pilierov, ktoré tvorili nádvorie. Kamenné výtvarné diela, ktoré boli zamurované v pilieroch a obvodových múroch sú vystavené v lapidáriu Gerulaty. Votívne oltáre s nápismi a náhrobky informujú o konkrétnych ľuďoch žijúcich v Gerulate. V nápise sa uvádzalo meno, pôvod, vojenská hodnosť, civilné zamestnanie, vek zosnulého, meno zhotoviteľa nápisu a božstvo, ktorému bol nápis venovaný. Vo výstavnej hale sú vystavené aj ďalšie nálezy z archeologických výskumov ako prívesky, amulety, zbierka mincí, keramika, militáriá, keramika a iné. Nachádza sa tu aj rekonštrukcia kostrového hrobu v tehlovej hrobke a modely tábora. Múzeum Antická Gerulata je expozíciou  Múzea mesta Bratislavy.

Nominácia na svetové dedičstvo UNESCO

Hranice Rímskej ríše, známe pod pojmom Limes Romanus, sú časťou spoločného kultúrneho dedičstva viacerých krajín. Lokalita Antická Gerulata je vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku Slovenska a je nominovaná na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Dunajský Limes spoločne s rímskymi pamiatkami na Dunaji z Nemecka, Rakúska a Maďarska.

Antický Rím ožíva v Bratislave!

Obyvatelia a návštevníci Bratislavy aj v súčasnosti sa môžu ocitnúť uprostred bojov gladiátorov, môžu nahliadnuť do každodenného života vznešených Rimanov, vyskúšať ich dobové oblečenie a ochutnať ich jedlá. Stačí prísť každý rok v septembri do Rusoviec, kde sa koná podujatie Rímske hry a Limes Day.  Ako bonus k autentickým zážitkom organizátori ponúkajú aj návštevu rímskeho tábora Petronell Carnuntum na území Rakúska, kam záujemcov odvezú archeobusy s výkladom v slovenčine aj v cudzích jazykoch.  Športovo naladení môžu absolvovať starú rímsku cestu  medzi Gerulatou a Carnuntom, po ktorej kedysi chodili rímski vojaci a obchodníci, aj na bicykli v rámci podujatia Cyklolimes.

Táto stránka používa súbory cookies. Pokračovaním prehliadania tejto stránky vyjadrujete súhlas s ich využívaním. Informácie o využívaní súborov cookies.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close