Kontaktujte nás

Vaše telefonické dopyty radi zodpovieme počas pracovných dní v čase od 9:00 do 16:00.

Môžete nás tiež kontaktovať e-mailom na adrese touristinfo@visitbratislava.com.

 

Infolinku s prepisom nájdete na tomto linku

Najfotografovanejšie sochy v Bratislave

Vedeli ste, že socha usmievavého pána zdraviaceho návštevníkov prichádzajúcich na Hlavné námestie s cylindrom v ruke zobrazuje skutočnú osobu?

Schöne Náci, slávna bratislavská postavička, bol v prvej polovici 20. storočia neodmysliteľnou súčasťou koloritu bratislavského korza a kaviarní. Dnes žiaden návštevník mesta nevynechá možnosť sa s jeho sochou vyfotografovať. Spolu s napoleonským vojakom a Čumilom tak patrí k najfotografovanejším sochám v meste.

„Osud Schöne Náciho ma skutočne dojal. Je pekné, že sa mesto rozhodlo takto si uchovať jeho pamiatku,“ hovorí nemecká turistka Maria Reutlingová po tom, ako ju manžel pri soche odfotografoval.  

Schöne Náci, vlastným menom Ignác Lamár (1897-1967), bol tak trochu čudák. Mal ťažké detstvo a aj nenaplnená láska zanechala na jeho srdci a duševnom zdraví nezacelené rany.

Chcel byť, rovnako ako jeho starý otec, slávnym cirkusovým klaunom. To sa mu aj splnilo, aj keď manéžou mu boli uličky centra mesta, miestne kaviarne a cukrárne. Po uliciach mesta sa prechádzal vyobliekaný v elegantnom fraku, s vysokým cylindrom, vychádzkovou paličkou a balíčkom obľúbených zákuskov v ruke. Usmieval sa na ľudí a dámy úctivo zdravil “ruky bozkávam” v slovenčine, maďarčine a aj nemčine, keďže v tých časoch bola Bratislava trojjazyčná.

Posledné roky svojho života prežil zabudnutý v liečebni na tuberkulózu v Lehniciach, kde aj zomrel. Až v septembri 2007 jeho pozostatky previezli z miestneho cintorína na historický Ondrejský cintorín v centre Bratislavy do blízkosti hrobov viacerých významných osobností Slovenska. Cintorín, rovnako ako susedná Medická záhrada, ponúka možnosť vychutnať si zeleň a pokoj v samom centre hlavného mesta.

Vráťte sa v čase

Do čias Schöne Náciho sa aj dnes môžete preniesť v reštaurácii hotela Carlton alebo v kaviarňach Štefánka či Café Mayer. Pochutnajte si v nich na lahodných dobových špecialitách a po dobrom jedle si choďte zatancovať na swingovú hudbu či vypočuť si starý dobrý jazz.

„Pre mňa má starý jazz a swing v sebe zakódovanú akúsi túžbu po radosti a šťastí. Možno práve preto, že nevznikal práve v bohatých štvrtiach a šťastných časoch. Akoby doň ľudia v 20. či 30. rokoch minulého storočia doslova zhmotnili únik z neľahkého života do imaginárneho sveta dokonalého šťastia,“ hovorí Janka Dekánková, speváčka zo zoskupenia Fats Jazz Band.

Ten vám do tanca aj na počúvanie zahrá na pravidelných swingových večeroch a tančiarňach ako Swingový Valentín, Swingový Majáles a Swingové Vianoce. Okrem toho sa dá naživo swing počuť napríklad na Bratislavskom dobovom pikniku alebo na niektorých tančiarňach tanečnej školy B-Swing. Večery so živou swingovou hudbou sa konajú aj v reštaurácii a vinárni Selavi na Klobučníckej ulici. Dokonca v Bratislave sa koná jediný festival starého jazzu na Slovensku. Volá sa Golden Age Festival a väčšinou sa koná v septembri vo V-klube.

Najslávnejší kanál a vynálezca šachového automatu

Len pár metrov od sochy Schöne Náciho, na rohu Rybnej brány a Panskej ulice smerom na Hviezdoslavovo námestie, nájdete bronzovú sochu Čumila. Hovorí sa, že usmievajúci sa zvedavec vykúkajúci z kanála je pomníkom pre vodcu odboja proti sovietskej okupácii v roku 1968. Autor, sochár Viktor Hulík, necháva na každého fantázii, koho vlastne socha predstavuje. Pre neho je tak trochu spomienkou na atmosféru bratislavského korza v 60. rokoch minulého storočia, keď bol ešte chlapec a dievčatá začali nosiť minisukne.

Bronzovú sochu bratislavského Leonarda da Vinciho, učenca a vynálezcu Jána Wolfganga Kempelena, ktorý sa preslávil svojím šachovým automatom, nájdete v záhrade Vodárenského múzea pri Dunaji. Hovorí sa, že kto sa dotkne prsta sochy, dostane nápad, ktorý môže zmeniť životy ľudí. 

Prvá poštová schránka na Poštovej ulici

Na rohu Poštovej a Obchodnej ulice nájdete sochu dievčat, jednej sediacej na poštovej schránke a druhej dolu na zemi na skateboarde. Autorom bronzové plastiky je akademický sochár Ladislav Sabo, ktorý priniesol aj menší príbeh k tomuto dielu. Dve kamarátky si vyšli na prechádzku. Zraz si dali kúsok od pošty. Helena tam dorazila trošku skôr, tak si vyliezla na poštovní schránku a pozerala sa niekam, odkiaľ mala doraziť Zuzka. Tá prišla električkou,  zviezla sa kúsok na skateboarde, a potom sa oprela o stĺp so schránkou…

Zaujímavosťou je, že táto poštová schránka je plne funkčná a list či pohľadnicu do nej môžete vhodiť aj Vy.